Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vývoj tradičných hospodárskych stavieb

maného regiónu (okolie Sniny a Michaloviec), kde sú známe pod názvami „jama” alebo „rupa".

Zrubové sýpky. Hrabské

Takmer v celej oblasti v minulom storočí najnutnejšie zásoby zemiakov chránili pred mrazmi pod posteľou v obytnej miestnosti. Zvyšok uskladňovali v komore. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia komora postupne nadobúda iný charakter. Namiesto zemiakov uskladňujú tu zásoby múky, sud s kapustou, truhlu na šaty atď. V niektorých prípadoch komoru upravovali pre obytné účely. Práve preto začínajú stavať vo dvore samostatné objekty na zemiaky. Spočiatku ich uskladňovali do tzv. „kopy”, t.j. plytkej okrúhlej jamy prikrytej slamou alebo papradím a hlinou. Podobná jama obdĺžnikového tvaru sa nazýva „bradlo”.

Rozvinutejšou formou sú jamy so špeciálne zhotovenou dvojspádovou strieškou. Takýto objekt sa nazýva „rupa”, „jama” alebo „ d i I ” („dolyk”).

Od 20.-30. rokov minulého storočia sa začínajú budovať už tzv. „pyvnyci” (pivnice) - murované alebo sklepené objekty prikryté slamenou, šindľovou (zriedkavejšie doskovou) strieškou, kamennými dlaždicami alebo obsypané hlinou a zatrávnené. Rozširujú sa taktiež pivnice pod domom alebo sýpkou.

Podobne aj na nevymlátené obilie, slamu a seno boli nevyhnutné špeciálne skladové priestory. Vývojovo sú však mladšie, nakoľko obilie v snopoch stačilo

49