Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Základné sídelné formy, vývoj dvorovej zástavby

Ĺemkovská forma zrubového domu. Rovné

Najdokonalejšie sú však štvorstranné formy dvorov v Osturni, ako aj v niektorých slovenských a lemkovských lokalitách v Poľsku (Malá Franková, Jezersko, Ždiar, Czarna Woda, Biala Woda, Szlachtová, Jaworky)102. Je zaujímavé, že poľský ľud túto zástavbu považoval za „ruskú”, čiže v tomto prípade za ukrajinskú103. Obytné a hospodárske budovy v Osturni sú rozostavané v menšej alebo väčšej vzdialenosti od seba zo všetkých štyroch strán a v mnohom nám pripomínajú huculské hraždy. Uzatvorené dvory sú známe aj u iných národov (napr. Nemcov), ale vo východoslovenskej oblasti boli podľa všetkého udržiavané tradíciami ukrajinského huculského staviteľstva104. Spišsko-zamagurské átriové dvory majú však svoje špecifické črty, ktorými sa odlišujú od huculských hrážd. Týka sa to najmä konštrukčného zosúladenia jednotlivých stavieb, ich pôdorysného členenia a pod. Domy v Osturni sú spravidla orientované pozdĺžne k ceste a do pitvora majú vchody z dvoch strán, z ulice v štítovej stene domu a zo dvora v pozdĺžnej stene. Vchod do domu z ulice je opatrený doštenou bránou, v ktorej sú dvierka pre peších. Na protiľahlej strane sa nachádza stodola, ktorá poskytuje prejazd vozom do záhumnia. Okrem toho, do záhumnia vedú aj dvierka pre peších, a to z tzv. „pudprycyny” (šopy). Vznik spomenutej átriovej zástavby bol podmienený predovšetkým ochranou príbytku pred nepriaznivými vplyvmi počasia v drsných horských klimatických podmienkach, ochranou pred divým zverstvom a uľahčením každodenného komunikačného spojenia medzi človekom a domácimi zvieratami v zime.

44