Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Základné sídelné formy, vývoj dvorovej zástavby

Trojdielny zrubový dom. Ladomirov

U severných Lemkov, kde boli drsnejšie poveternostné podmienky, chodník medzi zrubom a okapom spájajúci obytnú časť s hospodárskou (tzv. „pickina", „zasyp”, „bryla”) je veľmi často uzavretý doštenou stenou, čľm sa vytvára úzka chodba - tzv. „prychata”101. Na južnej strane Karpát s takýmto javom sme sa už nestretli. Avšak sú dôvody predpokladať, že aj tu v dávnejšej minulosti mohli existovať. Nasvedčujú tomu niektoré domy s nízkym (1-1,5 m) došteným debnenľm okolo týchto chodníkov v obciach Belejovce, Vagrinec, Ladomfrová, Nová Polianka, Vislava a inde. Pri niektorých z nich zostali už iba vertikálne stĺpy horným koncom upevnené k okapovému trámu, na ktoré sa pôvodne nabíjali dosky.

Pre južnejšie položené ukrajinské obce (Detrfk, Soboš, Beloveža, Kríze, Lukov, Snakov, Hrabské, Bogliarka), podobne ako aj pre susediace slovenské lokality, sú charakteristické jednotraktové dvory, ktoré sú predĺžené o ďalšie „pričolky” (záčiny), prípadne šopy a vozárne („kolešni”). Stavby sú však o niečo užšie, ako v severnejšie položených lokalitách, čo je spôsobené symetrickým radením obytných priestorov. V južnejšie položených lokalitách, najmä v Bardejovskom okrese, častejšie sa vyskytujú aj dvojstranné a dvojtraktové (paralelné) dvory so samostatnou hospodárskou budovou - stodolou (Kríže, Beloveža, Maľcov).

V západnej časti skúmaného regiónu (okr. Stará Ľubovňa, Poprad, Spišská Nová Ves), podobne ako aj na severnej strane, t.j. na západ od údolia Ropy (okr. Nowy S^cz), dostatok kvalitného stavebného materiálu v okolitých ihličnatých

42