Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Základné sídelné formy, vývoj dvorovej zástavby

širší' priestor medzi ním a ďalším svahom. Medzi potokom a radom stavieb vznikala cesta. Výskyt takýchto obcí je veľmi zriedkavý, no o ich existencii svedčia väčšie alebo menšie časti jednotlivých dedín (Parihúzovce, Topoľa, Osadné, Jalová, Ruské, Krivá Oľka, Nižný Komárnik, Nižná Jedľová).

Čast obce Osturňa

Ak priestor medzi horským potokom tečúcim popri jednom zo svahov doliny a ďalším svahom bol širší, stávali domy v dvoch líniách, medzi ktorými sa vytvárala cesta. Preto potôčik tiekol poza obec (napríklad Uličské Krivé, Kolonica, Nižná Vladiča, Chotča, Kamienka, Litmanová a iné).

V prevažnej väčšine prípadov však potok tečie stredom doliny a po jeho obidvoch stranách sú rozostavané budovy, takže znovu sa vytvárali dve línie stavieb, pozdĺž horského potoka, paralelne s ktorým sa tiahla cesta. V tomto prípade pre komunikačné spojenie s usadlosťami nachádzajúcimi sa na druhej strane potoka zriaďoval si ľud úzke mostíky, ktoré sa nazývali „lávky”. Dobytok a volské alebo konské poťahy prechádzali obyčajne cez plytšiu časť potoka. K osadám tohto typu môžeme zaradiť napr. Šmigovec, Klenovú, Kalnú Roztoku, Ruskú Bystrú, Veľkrop, Vagrinec, Kečkovce, Nižný Tvarožec a iné. V niektorých obciach (napr. Nová Sedlica, Zboj) cesty boli dokonca z obidvoch strán potoka, ktoré sa na konci dediny spájali prostredníctvom jednoduchého dreveného mosta.

Dominantou každej obce v skúmanom regióne je boží chrám. V minulosti to boli prevažne drevené trojvežaté cerkvi, umiestnené najčastejšie na návršiach

33