Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Prirodno-klimaticke podmiénky a nospodarsky ráz krajiny

Vo vyšších horských oblastiach boli priaznivejšie podmienky pre chov dobytka. Najväčšieho rozmachu zaznamenal najmä vysokohorský chov oviec, a to predovšetkým v oblastiach Spišského Zamaguria a Poloninských Karpát (Baranie, Závadka, Osturňa, Jakubany, Litmanová, Príslop, Strigovec, Šmigovec atď.).

Z ostatných domácich zvierat chovali ošípané, kozy a najmä voly a kravy, ktoré sa okrem iného využívali aj ako ťažná sila v poľnohospodárstve a v ľudovom transporte. Z domácej hydiny boli to predovšetkým sliepky, neskôr husi a kačice. V súvislosti s chovom spomenutých zvierat vznikli pri obytnom dome rôzne druhy a formy hospodárskych stavieb (chlievy, maštale, ovčiarne, kuríny, rôzne prístrešky atd’.).

V nadväznosti na chov dobytka veľký význam malo aj lúčne hospodárenie, ktoré sa veľmi intenzívne vyvíjalo najmä na Zamagurí (Litmanová, Kamienka, Jarabina, Osturňa). V zamagurských chotároch ešte dodnes sa nachádzajú pozostatky letných sezónnych obydlí, maštali a šôp na uskladnenie sena.

Celkove však dedinské hospodárstvo malo extenzívny charakter. Zamerané bolo predovšetkým na zabezpečenie vlastných elementárnych životných potrieb. Nízka produktivita bola do určitej miery zapríčiňovaná aj tým, že už samotná pôda a podnebie tu boli omnoho horšie, ako napríklad v južných krajoch východného Slovenska. Preto mnohí ľudia z tohto kraja boli nútení odchádzať na sezónne zárobkové práce do poľnohospodársky rozvinutejších oblastí a veľká časť obyvateľstva dočasne alebo natrvalo emigrovala do iných štátov, najmä do USA, Kanady, Argentíny, Brazílie, kde vykonávali ťažkú fyzickú prácu v šachtách, prístavoch, továrňach a pod. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia vysťahovalectvo v tejto časti Karpát nadobúda masový charakter. Tak napríklad len v rokoch 1881-1913 zo štyroch východoslovenských žúp (Abovskej, Šarišskej, Spišskej a Zemplínskej) emigrovalo za prácou 348 616 ľudí86. Následkom toho v horeuvedených štátoch ešte aj dnes Ukrajinci tvoria početné emigrantské zoskupenia, ktoré sa sformovali predovšetkým z obyvateľov bývalej Podkarpatskej Rusi, haličskej Lemkovščiny a taktiež východného Slovenska. A tu sa žiada zdôrazniť, že práve návrať reemigrantov do vlasti zanechal veľmi viditeľné stopy aj na vývoji ľudovej kultúry, zvlášť na ľudovom staviteľstve.

29