Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Výskum ľudového staviteľstva a bývania
Výskum ľudového staviteľstva a bývania Pre štúdium ľudového staviteľstva a bývania v oblasti severovýchodného Slovenska sú ešte stále pomerne priaznivé podmienky, najmä pre množstvo zachovaných pamiatok, ktoré spoluexistujú paralelne s novými súčasnými formami životného prostredia. To nám vytvára veľmi dobré možnosti aj pre ich porovnávací' výskum. Až do posledného obdobia zachovali sa tu najhlavnejšie typy pôdorysného plánovania slovanského obydlia, jednotlivé archaické stupne vývoja ohnísk, najrozmanitejšie druhy stavebných techník a pod. a starodávne drevené chrámy (cerkvi) patria medzi skvosty ľudovej kultúry svetového významu, nehovoriac už o ich interiérovej výzdobe. Nie je teda náhodou, že táto oblasť už skôr lákala rôznych výskumníkov, vedcov, spisovateľov, umelcov a iných záujemcov o ľudovú kultúru. Záujem odborníkov v minulosti sa sústreďoval najmä na sakrálne pamiatky, folklór a rôzne prejavy duchovnej kultúry. Avšak výskum ľudového obydlia, hospodárskych a iných svetských stavieb bol dlho zanedbávaný. O problematike karpatského ľudového staviteľstva jestvuje množstvo literatúry, ktorú z objektívnych dôvodov nie je možné v tomto stručnom prehľade obsiahnuť, ba nie je to ani žiaduce. Nás predovšetkým bude zaujímať literatúra, ktorá sa bezprostredne dotýka ľudového staviteľstva Ukrajincov žijúcich na východnom Slovensku, respektíve v priľahlých ukrajinských etnických oblastiach, hlavne na severnej strane Karpát. Prvé nepatrné správy o materiálnej kultúre východoslovenských ukrajinských oblastí sa vyskytujú v rôznych vlastivedných, cestopisných, štatistických a zemepisných prácach už z konca 18. a začiatku 19. storočia, z ktorých väčšina sa vzťahuje aj na susedné územia (Zakarpatskú, Halič, Slovensko a pod.)22. Špeciálne národopisné výskumy o tejto oblasti sa objavujú až v prvých desaťročiach 19. storočia. Azda najviac materiálov o uhorských Rusínoch v tomto období zozbieral I. Fogarassi-Berežanin (1786-1834). Žiaľ z jeho práce Istoričeskotopografičeskoje Karpato - ili Uhro-Rosii opisanije zachoval sa iba nepatrný výťah urobený samotným autorom23. I. Fogarassi veľmi úzko spolupracoval so zakladateľom slovenskej etnografie J. Čaplovičom, ktorému dodal podstatnú časť materiálov pre napísanie state o Rusínoch v práci Etnografické pozorovanie v Uhorsku24 a zostavenie práce Etnographia Ruthenorum (1825)25. Tieto materiály sú získané iba na základe povrchných výskumov a preto v mnohých prípadoch sú skreslené a neobjektívne. O ľudovom staviteľstve a bývaní východoslovenských Ukrajincov nenachádzame v nich takmer žiadny významnejší materiál. V 40.-50. rokoch 19. storočia o problematiku Uhorskej Rusi začínajú prejavovať záujem aj mnohí ruskí bádatelia26. Tento záujem bol podmienený rôznymi politickými, ale aj vedeckými motívmi (rozšírením sféry vplyvu, teóriami o 17
