Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Poznámky, pramene a literatúra
217 Sopoliga, M.: Žyle prymiščeňňa v narodnomu budivnyctvi pivnično-schidnoji častyny Snynščyny v druhij polovyni XIX ta počatku XX st. In: VZ MURK, 6/2. Svidník 1972, s. 128. 218 Czajkowski, J.: c. d., s. 133; Reinfuss, R.: Budownictwo ludowe..., s. 20, 22; Moszyňski, K.: Kultúra ludowa..., t. I., 1967, s. 537. 219 Pozri Frys’- Pietraszkowa, E.: c. d., s. 55. 220 Bednárik, R.: Duchovná kultúra slovenského ľudu, s. 59. 221 Informácie zapísané od Vasiľa Gulu (nar. r. 1895). Beňadikovce, okr. Svidník. 222 Informoval Ivan Kič (nar. r. 1898). Berezovec, okr. Humenne. 223 Porov. Šurkalová, N.: Príspevok k štúdiu príbuzenského systému v obci Ruský Potok, In: VZ MURK, 3. Svidník 1967, s. 313. 224 MMBLwS., 13, 1971, s. 24. 225 Sičynškyj,V.: Drevené stavby..., s. 71. 226 Sičynškyj.V.: Dŕevéné stavby..., s. 63. 227 Pozri Frolec, V.: Lidová architektúra... s. 165; Švecová, S.: Vývoj bývania v Trnave pri Laborci, s. 227; Ránk, G.: Das System der Raumeinteilung in den Behausungen der nordeuropäischen Völker, d. I. a II. Stockholm 1949. 228 Frolec, V.: Lidová architektúra..., s. 165; Blomkvist, Je. E.: Obščije čerty..., s. ЗО. 229 Predsedníctvo Slovenskej národnej rady uznesením z 27. novembra 1968 č. 234 vyhlásilo súbor 27 drevených chrámov v oblasti severovýchodného Slovenska za národnú kultúrnu pamiatku. V okrese Humenné je to 5 pamiatok (Uličské Krivé, Topoľa, Ruský Potok, Kalná Roztoka, Hrabová), v okrese Michalovce 2 objekty (Inovce, Ruská Bystrá), v okrese Svidník 11 objektov (Bodružal, Miroľa, Prkra, Šemetkovce, Potoky, Korejovce, Hunkove, Krajné Čierne, Dobroslava, Nižný Komárnik, Ladomírová), v okrese Prešov 1 objekt (Brežany), v okrese Bardejov 7 objektov (Jedlinka, Kožany, Tročany, Krivé, Frička, Lukov-Venecija, Hervartov), v okrese Stará Ľubovňa 1 objekt (Hraničné). Niektoré chrámy sa stali vlastníctvom jednotlivých slovenských múzeí. Novšie a menej hodnotné drevené chrámy sa vyskytujú aj v niektorých dälšľch rusľnsko-ukrajinských lokalitách. 230 Sopoliga, M.: Perly ľudovej architektúry, s. 25. Pôvodný, medzi ľudom najrozšírenejší názov na označenie týchto sakrálnych stavieb je „cerkva”, čo zároveň vystihuje prfslušnosí k východnému obradu. V poslednej dobe, zvlášť u gréckokatolíkov, prevláda pomenovanie „chrám", „božíchrám”. Slováci rímskokatolíckeho vierovyznania aj na označenie chrámov východného rítu najčastejšie používajú termín „kostol" („kostolík”). 231 Bidnov, V.: Ukrajins’ka cerkva. - Zb. Antonovyč, D.: Ukrajins’ka kultura, Mníchov 1988, s. 210-214. Termín „ruský” až do 10. stor. sa výlučne vzťahoval na predkov dnešných Ukrajincov. 232 Subteľnyj, 0.: Ukrajina. Istorija. Kyjiv 1992, s. 41-47 233 Vološin, A..: c. d. Rozvoj kresťanstva v Podkarpatskej Rusi: - Zb. Podkarpatská Rus. Praha 1923, s. 99-102. 234 Brykowski, R..: Lemkowska drewniana architektúra cerkiewna w Polsce, na Slowacji i Rusi Zakarpatskiej. Wroclaw, Krakow - Gdaňsk - Lodž 1986, s. 12-20. 235 Jurčenko, P.: Derevjana architektúra Ukrajiny. Kyjiv 1970, str. 31-44. 236 Kovačovičová-Puškárová, B. - Puškár, L: c. d., s. 483. 237 Lohvyn, H.: Ukrajinskije Karpaty. Moskva 1973, s. 21. 238 Tkáč, Š.: Ikony zo 16.-19. storočia na severovýchodnom Slovensku. Bratislava 1980, s. 20-22. 239 Sičynškyj, V.: Dŕevéné stavby..., s. 87-95. 161
