Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

K problematike pôvodu a historického vývinu Ukrajincov na Slovensku

Na uvedenú oblasť sa čiastočne vzťahoval všeobecný maďarský názov hornej časti vtedajšieho Uhorska - Felvidék. Ukrajinská etnická oblasť v Uhorsku bola najčastejšie označovaná ako Podkarpatská Rus, Karpatská Rus, Uhorská Rus. Medzi obyvateľstvom boli rozšírené geografické pomenovania Zakarpatskú, Podkarpatskú. Tieto názvy v podmienkach cudzej nadvlády boli preferované a zámerné pestované. Predstavitelia vládnucich národov nikdy nemali záujem na podporovaní národnostno-uvedomovacieho procesu zakarpatských Rusínov- Ukrajincov a preto aj takýmito spôsobmi živili separatistické tendencie v rámci tohto etnika. Myšlienka zjednotenia všetkých Rusínov-Ukrajincov vyvolávala u nich nevôľu. Etnonym Ukrajinec a vôbec ukrajinská idea v tomto karpatskom regióne bola z hľadiska mocenských a teritoriálnych záujmov panujúcich národov neprijateľná20.

Ukrajinci na Slovensku patria k historickým národnostiam, sídliacim na danom území celé stáročia. Obývajú viac-menej súvislú oblasť v slovenskopoľsko-ukrajinskom pohraničí, kde ešte aj dnes predstavujú väčšinu obyvateľstva. No skutočnosť, že so svojím materským národom nikdy nežili v jednom spoločnom štátnom celku, podmienila vznik tendencií, ktoré ich brzdili v národnom vývoji. Formovanie národného povedomia a vôbec národnostná konštitúcia prebiehala tu v porovnaní s pôvodným národom v oveľa zložitejších podmienkach a teda aj značne oneskorene a viac-menej izolovane od neho. Preto napríklad termín „Ukrajinec” („ukrajinský”), ktorý vznikol už v 12. storočí21, sa v tejto oblasti začína rozširovať až na začiatku 20. storočia. Národnostná nevyhranenost a regionálne vedomie tohto obyvateľstva sú výsledkom a svedectvom dlhotrvajúceho sociálneho a národnostného útlaku v podmienkach rôznych režimov.

15