Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Poznámky, pramene a literatúra
88 Steľmach, A. Ju.: c. d., s. 228. 89 Láznička, Z.: Typy venkovských osfdlení v Československu - Práce brnénské základný ČSAV, sv. 28, seš. 3, 1956. Frolec. V.: Lidová architektúra na Moravé a ve Slezsku. Brno 1974, s. 145. 90 Reinfuss, R.: Lemkovie jako grupa etnograficzna. In: Prace a materiaty etnograficzne, t. VII, 1948/49, s. 132. 91 Stavrovskyj, 0.: Slovacko-poľsko-ukrajinske prykordonňa do 18. stolitťa. Prešov 1967, s. 168-194. 92 Porov. Frolec, V.: Lidová architektúra na Morave a ve Slezsku. Brno 1974, s. 13-23; Blomkvist, Je.: c. d., s. 161-163, 195-200. 93 Haraksim, L.: c. d., s. 34. 94 Tamtiež, s. 34, 73, 46-148. 95 Vanat, I.: Nárysy novitňoji istoriji ukrajinciv Schidnoji Slovaččyny, knyha perša (1918- 1938). Prešov 1979, s. 26. 96 Vanat, I.: c. d., s. 22. 97 Kapišovskyj, V.: Schidna Slovaččyna včora i šohodni. Prešov 1982, s. 47. 98 Reinfuss, R.: temkowie..., c. d. - Wierchy, s. 3-4; Czajkowski, J.: c. d., s. 81-126. 99 Doklady o takýchto dvoroch máme napríklad z Cigeľky, Becherova, Vyšnej Polianky, Hutky (okr. Bardejov), Vyšného Mirošova (okr. Svidník) a pod. 100 Vchod z bojiska, resp. zo siene sme zaznamenali ešte v 70. rokoch v Beňadikovciach, Rovnom, Becherove. 101 Sičynškyj, V.: Drevene stavby..., c. d., s. 74. 102 Reinfuss, R.: Próba charakteristiky etnograficznej Rusi Szlachtowskiej na podstawie niektorých elementów kultúry materiálnej. - Lud. t. XXXVIII. Lublin - Kraków, 1947, s. 192; Sopoliga, M.: Ľudové staviteľstvo Ukrajincov na východnom Slovensku, kandidátska dizertačná práca, FF UK v Bratislave, 1979, s. 45. 103 Reinfuss, R.: Lemkowiejako grupa etnograficzna. - Prace i materiaíy etnograficzne, t. VII. Lublin 1948/49, s. 3; Czajkowski, J.: c. d., s. 73. 104 Porov. Frolec, V.: Kulturnľ vztahy..., c. d. - Slovenský národopis, roč. XVI. č. 2. 105 Niederle, L.: c. d., s. 799-800. 106 Termín „jama” v mnohých ukrajinských lokalitách na východnom Slovensku sa používa ako synonymum pre označenie pivnice. 107 Moszyňski, K.: c. d., s. 543. 108 Niederle, L.: c. d., s. 804. 109 Frolec, V. - Vaŕeka, J.: Lidová architektúra. Encyklopédie. Praha 1983, s. 211. 110 Niektoré termíny („stodola”, „polovnyk") v skúmanej oblasti boli viacvýznamové. 111 Porov. Pančuhová, E.: Hospodárske stavby z regiónu Severozápadné Slovensko v MSD v Martine. - Národopisné informácie. NÚ SAV a SNS pri SAV, 2/85. Bratislava 1985, s. 63-64. 112 Podľa informácií Heleny Černegovej (nar. r. 1901) z obce Ruské, okr. Snina jej otec po reemigrácii z Ameriky v r. 1913 objednal si takýto dom (pod šindľovou krytinou) v Lutej. 113 Czajkowski, J.: c. d., s. 28. Cituje z práce Holowkiewicz, B.: Flora lesná i przemyst drzewny w Galicji. Lwów 1877, s. 31-33. 114 Porov. Reinfuss, R.: Narodnaja architektúra..., s. 51. 115 Czajkowski, J.: c. d., s. 141. 116 Czajkowski, J.: c. d., s. 139. 117 Sičynškyj, V.: Dŕevéné stavby..., s. 74. 118 Informoval Michal Vaskó (nar. r. 1905). Ruské, okr. Humenné. 157
