Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
Toto naše odhodlanie pri najintenzívnejšom realizovaní - pravda - nevylučuje čestné plnenie záväzkov, ktoré sme voči občanom maďarskej národnosti na seba prevzali a statočnú starostlivosť o maďarských občanov ako aj o ich výchovu v duchu ľudovodemokratickom, republikánskom a československom. Možnosti zriadenia škôl, resp. pobočiek pre vyučovanie detí maďarskej národnosti v ich materinskom jazyku uskutočnili sa tým spôsobom, že rodičia maďarskej národnosti, ktorí majú zaškolené deti na slovenských školách, boli vyzvaní, aby sa osvedčili, či chcú, aby ich deti chodili do maďarských škôl. Boli poučení už v celom rade miest o rozhodnutí vlády poskytnúť obyvateľstvu maďarskej národnosti občianske práva ako aj o tom, že sa budú u nás zriaďovať školy, resp. triedy s maďarským vyučovacím jazykom. Vzhľadom na technicko-administratívne možnosti kampaň táto je rozdelená na niekoľko etáp a t. č. je v prúde uskutočňovanie prvej etapy, v ktorej sme si vzali za úlohu vo vyše 60 obciach, kde podľa výsledkov reslovakizačnej akcie je väčšina obyvateľstva maďarskej národnosti, zistiť, či rodičia chcú si dať vyučovať svoje deti v jazyku maďarskom. Asi v polovine z týchto obcí obyvateľstvo dodatočne reslovakizovalo a buď dostalo reslovakizačné dekréty, buď na ne čaká. V ostatných obciach sú naše doterajšie skúsenosti napospol takéto: Maďarskí obyvatelia zapisujú si svoje deti do pobočiek s maďarským vyučovacím jazykom, žiadajú však, aby sa ich deti naučili aj dobre po slovensky. Takmer všade žiadajú, aby v strednej škole sa len po slovensky učili. Záujem reslovakizantov o to, aby ich deti do maďarskej školy chodili, nie je taký veľký, ako sa sprvoti očakávalo. Sú uzrozumení s tým, aby ich deti chodili do slovenskej školy, no žiadajú, aby sa im jednak pomáhalo používaním maďarskej reči pri vyučovaní, jednak aby sa mohli v maďarskej reči pocvičiť. Zdá sa, že pri rozumnom pokračovaní slovenskej a československej školy, t. j. ak maďarská reč sa nebude vyučovať ako neprípustná, ilegálna a zahanbujúca, i masa reslovakizantov, ktorých slovenské národné povedomie nie je nijako pevne zakotvené, nájde veľmi dobrý pomer k slovenskej škole. Na základe všeobecnej žiadosti rodičov, aby aj v školách a triedach s maďarským vyučovacím jazykom vyučovala sa slovenčina, už aj doteraz stanovili sme učebný plán pre národné školy s vyučovacím jazykom maďarským podstatne odlišne, než tomu bolo na maďarských školách predmníchovských. V prvom a druhom postupnom ročníku zredukovali sme počet hodín pre jazyk maďarský z 9 na 8, v treťom postupnom ročníku z 8 na 7, v štvrtom a piatom postupnom ročníku zo 7 na 6. Jazyk slovenský zavádzame vo všetkých postupných ročníkoch, v prvom a druhom po 2 hodinách týždenne, v treťom, štvrtom a piatom postupnom ročníku po 3 hodinách týždenne. V predmníchovských maďarských školách v prvých dvoch postupných ročníkoch sa nevyučovala vôbec a v ďalších po 3 hodinách týždenne ako teraz. Na rozdiel od učebného plánu v maďarských školách predmníchovských zavádza sa, samozrejme, aj vyučovanie jazyka ruského, v štvrtom a piatom postupnom ročníku po 1 hodine týždenne, tak, ako je to na školách slovenských. Okrem toho vlastivedu budeme vyučovať po slovensky - v predmníchovských maďarských školách sa vyučovala po maďarsky. Zmenu túto zavádzame - opakujem - preto, lebo je taká spontánna žiadosť maďarských rodičov, aby škola naučila ich deti slovenskej reči a umožnila im uplatniť sa v živote po absolvovaní školy. Pre zaujímavosť poznamenám, že na mnohých miestach maďarskí rodičia nezapísali svoje deti do maďarských škôl, resp. pobočiek z obavy, že sa nenaučia po slovensky. A boli to vojenskí zajatci, ktorí v tomto smere rozvinuli agitáciu. Hovorili, že pol sveta sa dá pre82
