Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
Bolo to badať už vtedy, keď sa v maďarských novinách začali objavovať články namierené proti strane a ľudovodemokratickej vláde. Boli aj takí, čo vítali príchod Imre Nagya, a nevidiac postup kontrarevolúcie, považovali udalosti v Maďarsku za „národnú revolúciu" a za „spravodlivé povstanie". Svoju ideovú koncepciu potom jasne formulovali na zasadaní tunajších maďarských spisovateľov. V rezolúcii rozhodnejšie odsúdili chyby bývalého vedenia Maďarskej strany pracujúcich než barbarsko-fašistické počínanie kontrarevolúcie. Chceli prinútiť redakciu Új Szó, aby túto rezolúciu uverejnil, rezolúciu v ktorej sa ani slovom nezmienili o úlohe Sovietskeho zväzu v boji za mier, predpokladám však, že zamlčaním práve tohoto považovali postup Sovietskej armády za vmešovanie sa do vnútorných záležitostí Maďarska. Jeden exponent nacionalistického krídla - Bábi - išiel tak ďaleko, že sa redakcii vyhrážal, že vraj uvidíme, čo sa stane, ak túto rezolúciu neuverejníme. Tak sme teda uvideli, čo sa stalo: maďarskí pracujúci v Československej republike, spoločne so slovenskými a českými pracujúcimi odsúdili kontrarevolúciu v Maďarsku a pevne sa primkli k vedeniu strany a k vláde národného frontu. Bábi na zasadaní maďarských spisovateľov dovolil si už hovoriť o nutnosti nejakej stredoeurópskej federácie, mysliac pravdepodobne, že pod vedením Juhoslávie. Nechýbali na tom zasadaní ani protisovietske, nacionalistické a antisemitské hlasy. Veľmi podozrivú úlohu hral na tomto zasadaní tajomník Zväzu slovenských spisovateľov s. Štítnický, ktorý chcel dosiahnuť, aby aj tunajší maďarskí spisovatelia zaujali k udalostiam v Maďarsku také vlažné a ešte horšie stanovisko ako on a niektorí iní slovenskí spisovatelia. Oboznámil prítomných s prehlásením maďarského kritika a spisovateľa Fábryho Zoltána, v ktorom tento odvoláva svoje prehlásenie o maďarských udalostiach, ktoré bolo uverejnené v Rudom práve a v ktorom menovaný s. Fábry ostro odsúdil kontrarevolúciu ako aj postoj a počínanie niektorých maďarských spisovateľov. Nie je ťažko uhádnuť, ako s. Štítnický dosiahol u súdruha Fábryho, aby toto svoje prehlásenie odvolal. Súdruh Fábry je starší človek, nemocný a žije celkom odtrhnutý od každodenného života v maličkej obci Štós. Vyhlásenie Fábryho, že odvoláva svoje prehlásenie uverejnené v Rudom práve, bolo na zasadaní spisovateľov Štítnického veľkým tromfom, lebo Fábry je duševným vodcom tunajších maďarských spisovateľov. Je pravda, že je veľkým antifašistickým bojovníkom a spisovateľom, nie je však predchnutý revolučným duchom. Týmto spôsobom sa teda Štítnickému podarilo vyvolať na schôdzi maďarských spisovateľov takú atmosféru, ktoré môžeme považovať za protistranícku, no nemalý vplyv na atmosféru malo aj prehlásenie spisovateľov z Maďarska, ktoré po dva dni zháňali telefonicky z Budapešti a v ktorom spisovatelia z Maďarska sem oznamujú, že sa nezúčastnia žiadnej spoločenskej práce skôr, než posledný sovietsky vojak opustí Maďarsko. Takýto priebeh mala teda schôdza tunajších maďarských spisovateľov, na ktorej boli prítomní aj od nás šiesti redaktori - členovia našej ZO KSS. Keď jeden z nich pochopil, čo je jeho povinnosť a vystúpil hovoriac o význame Sovietskeho zväzu v tomto boji, našiel sa voľakto, kto odbil ironickou poznámkou: „Asi cítiš za sebou šéfredaktora Dénesa!“ Na našej členskej schôdzi ZO KSS rozobrali sme tento prípad a niektorí súdruhovia uznali svoju chybu, že totiž zabudli na to, že majú byť komunisti aj vo Zväze slovenských spisovateľov a vystupovať všade v zmysle stanov našej strany. Uznali, že sa dopustili chyby, keď sa stiahli a prenechali voľnú pôdu ľuďom, ktorí chcú rozbiť našu jednotu so slovenským a českým národom v spoločnom boji proti reakcii. Vieme dobre, ktorých z týchto kolísajúcich treba presvedčovaním uviesť na správnu cestu a vieme aj, 415
