Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
130 Pozsony, 1956. december 12. Dénes Ferenc, az Új Szó főszerkesztőjének felszólalása az SZLKP KB ülésén, amelyben beszámol a szlovákiai magyar értelmiség magyar „ellenforradalorrfalatti magatartásáról. Bratislava 12. december 1956. Diskusný príspevok hlavného redaktora Új Szó Františka Dénesa na zasadaní ÚV KSS, v ktorom referuje o postoji macfarskej inteligencie na Slovensku počas „kontrarevolúcie" v Maďarsku. Súdruh Bacílek vo svojom referáte hodnotil posledné medzinárodné udalosti a medzi iným zmienil sa aj o tom, že v tomto období významnú úlohu hrala aj stranícka tlač. Pohotovo informovala našich pracujúcich, vysvetľovala a upozorňovala na nebezpečie, ktoré hrozilo zo strany medzinárodnej reakcie. Bolo to možné jedine preto, lebo Ústredný výbor Komunistickej strany Československa správne usmerňoval prácu straníckych orgánov a straníckej tlače. Najmä počas udalostí v Maďarsku bola stranícka tlač každý deň presne informovaná a usmerňovaná Ústredným výborom. V Bratislave zasadala tlačová komisia na Ústrednom výbore Komunistickej strany každý deň a dávala krátke a veľmi jasné pokyny, aký postoj má zaujať tlač ku všetkým udalostiam. Ba už pred vypuknutím kontrarevolúcie v Maďarsku Ústredný výbor úzkostlivé dbal na to, aby naše noviny neskízli na tú cestu, na ktorú sa dostali noviny poľské a maďarské. Je pravda, že aj u nás boli tendencie preberať metódy poľskej a maďarskej tlače, boli súdruhovia - a to nielen spisovatelia, ale aj žurnalisti - ktorí po XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu mysleli, že nadišla ich chvíľa nezodpovedne šarapatiť na stránkach novín. Najmä sa objavili takéto hlasy medzi žurnalistami, ktorí sú zároveň aj spisovateľmi. Chceli písať len kritické články, nevidieť nič iné len to zlé a chceli zamerať svoj útok predovšetkým proti vedeniu strany. Závideli lacný úspech poľským a maďarským žurnalistom. A tu sa prejavila pevnosť a jednotnosť našej strany. Vedeli sme sa skoro vysporiadať s takýmito tendenciami. Poľská tlač nevplývala natoľko na čitateľov na Slovensku ako články žurnalistov v Maďarsku. Pred udalosťami v Maďarsku dochádzali sem stovky rôznych novín: denníky, týždenníky, mesačníky, približne tristo druhov rôznych novín. Denne dochádzalo asi päťsto exemplárov denníkov, ale týždenníky spolu sem chodili už v stotisícovom náklade, a to už bolo nebezpečné, lebo ich obsah bol zameraný proti strane a dnes možno už smelo tvrdiť, že aj proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Aj taký-v úvodzovkách - nevinný obrázkový časopis ako Béke és Szabadság, alebo Ludas Matyi vedeli veľmi rafinovaným spôsobom štvať proti strane a vláde. No nemalú rolu hrali v tomto období Irodalmi Újság a Művelt Nép, ktoré boli oficiálnymi orgánmi spisovateľov a ktoré bezprostredne pred vypuknutím udalostí v Maďarsku, teda už pred dvadsiatym tretím októbrom priamo pogromovým hlasom štvali proti všetkému, čo bolo ľudové a socialistické. A tu sa musím kriticky vyjadriť k tomu, ako niekedy zabúdame na upozornenia strany pokiaľ ide o bdelosť a ostražitosť. Naše štátne orgány mali skôr zbadať, akú škodu mohli narobiť tieto noviny, ako strašne mohli otráviť mysle maďarských pracujúcich v Československu. Za to, čo sa odohralo v Maďarsku, nesie veľkú zodpovednosť značná časť spisovateľov a žurnalistov, ktorí prispievali do týchto novín. Bez masky sa tu ukázali veľkí „intelektuáli“, prezradili, aký vzťah majú k pracujú-413
