Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
Sovietske víťazstvo roku 1945 znamenalo pre nacionalizmus veľký úder. Samozrejme, roku 1945, po oslobodení, malomeštiacke živly, nakazené maďarským buržoáznym nacionalizmom, ale hlavne predstavitelia reakcie, ustúpili, vtiahli sa do svojich brlohov, čakajúc na vhodnú príležitosť, aby mohli vzkriesiť a obnoviť nepriateľskú ideológiu - buržoázny nacionalizmus. Roku 1945 maďarskí buržoázni nacionalisti ustúpili na určitý čas už aj preto, lebo videli, že v zmysle košického vládneho programu sa začalo s vysídľovaním bývalých vlastizradcov, nepriateľov republiky, Nemcov a nepriateľov ČSR spomedzi Maďarov. Pasivita maďarských nacionalistov netrvalo však dlho. Veľmi rýchlo si našli spojenie so slovenskými nacionalistami, ktorí, zneužívajúc vládny program, roznecovali rozpory a trenice medzi našimi národnosťami. Z týchto čias sú dobré známe zjavy, že kým maďarskí pracujúci v Československu, hlavne robotníci, malí a strední roľníci, boli vystavení rôznym prenasledovaniam, zatiaľ predstavitelia maďarskej reakcie, kulaci a ďalšie kapitalistické živly žili pokojne, mali všelijaké spojenia, zmenili svoju národnosť a tým dosiahli, že bez akejkoľvek nepríjemnosti mohli zostať na svojom pôvodnom mieste. Táto skutočnosť, samozrejme, hnala vodu na mlyn nacionalistom a bola mnohokrát v radoch pracujúcich príčinou nedorozumenia a zmätkov. V tomto čase hlavným a najdôležitejším problémom komunistickej strany a robotníckej triedy bola otázka moci. Tento stav trval až do februára 1948, keď reakční ministri zorganizovali protištátny puč, dúfajúc, že sa im podarí to, čo sa im podarilo po prvej svetovej vojne. Naša robotnícka trieda, náš pracujúci ľud pod vedením skúsenej a osvedčenej komunistickej strany zúčtoval s týmito reakčnými živlami a v slávnych februárových dňoch upevnila sa moc robotníckej triedy. Po februárových udalostiach bolo jasné, že aj v Československu dôjde k vyriešeniu otvorených otázok. Duch revizionizmu sa už vtedy neprejavoval ani v Maďarskej ľudovej republike, lebo vláda reakčného Ferenca Nagya a vlastizradnej kliky, ktorá koketovala so západnými štátmi, bola v Maďarsku taktiež odhalená a moc robotníckej triedy sa upevnila aj tam. Tak sa stalo, že v októbri 1948 si aj naša strana vytýčila riešenie maďarskej otázky v Československu. Maďari dostali štátne občianstvo a stali sa rovnoprávnymi občanmi ľudovodemokratickej ČSR. V decembri 1948 vyšli prvé maďarské noviny, bol založený Kultúrny spolok maďarských pracujúcich v Československu - Csemadok, začali sa tlačiť prvé maďarské knihy a postupne sa otvárali aj maďarské školy. Maďarskí buržoázni nacionalisti práve v tomto čase začali pod pláštikom práv ľudu vytyčovať rôzne demagogické požiadavky, aby narušili upevnenie priateľských vzťahov medzi obyvateľstvom maďarskej a slovenskej národnosti. Ich prvé aktívne vystúpenie bolo, že sa snažili medzi maďarskými pracujúcimi v Československu kompromitovať tých maďarských súdruhov, ktorí prijali nejakú funkciu v novinách, alebo v Csemadoku. Pomenovali, ich „becseheltek“ (Čechomaďari), zradcami maďarského ľudu a usilovali sa o to, aby vyvolali nedôveru maďarských pracujúcich k funkcionárom a k rozhodnutiam našej strany a vlády. Tieto maďarské buržoázno-nacionalistické živly, hlavne po voľbách do národných výborov pomenovali poctivých maďarských pracujúcich, ktorí prijali funkcie v národných výboroch a ktorí aktívne pracujú v národných výboroch posmešne „állami magyarok" (štátni Maďari). Maďarský buržoázny nacionalizmus v Československu sa prejavuje ešte aj v inej forme. Veľmi často sa stretávame so zjavom, že mylne vykladajúc úlohu Csemadoku, chcú ho ako organizáciu použiť na obranu záujmov maďarských pracujúcich proti úra385
