Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)

Dokumentumok

demokracia síce zbavila týchto kapitalistov ich grófskych alebo barónskych titulov, ale ponechala im továrne a veľkostatky a chránila ich voči pracujúcim našej vlasti. V záujme maďarského baróna Kuffnera slovenský minister vnútra Slávik poslal českých četníkov proti demonštrujúcim maďarským a slovenským pracujúcim v Košútoch. Mŕtvi občania v Košútoch, obete četníckej paľby sú navždy dôkazmi toho, že za nacionalistickými heslami vždy sa skrývali triedne záujmy buržoázie.

Predáci kresťansko-socialistickej strany - Magyar Nemzeti Párt, neskôr Egyesült Magyar Párt - Szent-lvány, Szüllő, Esterházy, Jaross a ďalší radi vystupovali v úlohe ochrancov maďarskej menšiny, hlásali extrémne nacionalistické horthyovské iredentistické idey, podporovali ideu nacionalizmu a revizionizmu, podporovali i nenávisť voči Slovákom a Čechom, ale pritom sami súhlasili a veľmi sa zhodli s českou, slovenskou a nemeckou buržoáziou. Nebola náhoda, že dňa 11. mája 1938, keď Komunistická strana Československa predložila osnovu zákona o poskytnutí štátneho občianstva, ktorý by bol vrátil štátne občianstvo tisícom príslušníkov národnostných menšín - Egyesült Magyar Párt, Slovenská ľudová strana a Strana sudetských Nemcov, teda esterházyovci, jarossovci, hlinkovci a henleinovci, ktorí vystupovali ako ochrancovia práv národnostných menšín, hlasovali proti prijatiu tohto návrhu. Toto isté urobili v nejednom prípade, a najmä v otázke maďarských škôl. Takéto a podobné zjavy názorne potvrdzujú, že spomenuté nacionalistické strany, najväčší zástancovia maďarského nacionalizmu nemali záujem na tom, aby sa národnostné menšiny, v našom prípade maďarskí pracujúci v Československu, stali rovnoprávnymi občanmi vlasti.

Kým na jednej strane Komunistická strana Československa hlásala ideu proletárskeho internacionalizmu a bojovala za práva národnostných menšín, za maďarské školy, za vyššiu úroveň maďarských pracujúcich Československa, za ich hospodárske záujmy, politickú a kultúrnu rovnoprávnosť, zatiaľ na druhej strane, predstavitelia maďarského nacionalizmu ruka v ruke s českou a slovenskou buržoáziou sa spojili proti maďarským pracujúcim aj za cenu obetovania národnostných práv maďarských pracujúcich, len aby chránili svoje majetky. Semeno horthyovského iredentizmu rozsievali do radov maďarského obyvateľstva, ale Szent-lvány vítal Beneša na svojom majerku na poľovačke. Navždy zostane zapísané v histórii, ako česká buržoázia poskytla pomoc Horthymu, aby mohol poraziť Maďarskú republiku rád.

Komunistická strana Československa ochraňovala prenasledovaných členov Maďarskej republiky rád a za dlhé roky podporovala a skrývala viac maďarských komunistov, ktorí museli emigrovať pred Horthyho krvavým režimom. Naša strana nacionalizmus vždy odsudzovala ako nepriateľskú ideológiu. Naša strana pomáhala maďarským komunistom-utečencom, a v najťažších rokoch, za vlády Horthyho a Szálasiho podporovala aj ilegálne maďarské komunistické hnutie.

Korene maďarského nacionalizmu v Československu siahajú až do roku 1918. Hlásatelia tejto myšlienky - grófovia, esterházyovci a ďalší, ktorí vychodili horthyovskú iredentisticko-revizionistickú školu, hlásali tieto myšlienky z triedneho záujmu. Hlásali ideu buržoázneho nacionalizmu, ideu, ktorá bola nepriateľská robotníkom a ktorá sa rozšírila v masarykovsko-benešovskej pseudodemokratickej Československej republike a vyvrcholila roku 1938 vlastizradou.

Maďarskí buržoázni nacionalisti nesledovali záujmy maďarského ľudu, maďarského národa, ale riadili sa len svojim triednym záujmom a kvôli tomu boli ochotní zradiť Čes383