Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
vychovávala tu žijúci maďarský ľud v duchu proletárskeho internacionalizmu a triedneho boja. Dôkazom toho, že veľká časť maďarského pracujúceho ľudu neišla za klikou Jarossa a Esterházyho, sú udalosti v Košútoch, Rožňave, Košiciach a vo Fiľakove, kedy maďarskí pracujúci bojovali pod vedením našej komunistickej strany proti kapitalizmu. Napriek tomu vplyv strany Jarossovej a Esterházyho vo veľkej miere prispel k oslabeniu obranyschopnosti republiky. Ale ani tu nemožno tvrdiť, že by sa bol všetok maďarský pracujúci ľud stotožňoval s týmito zásadami, čoho dôkazom sú manifestácie, usporiadané na obranu republiky v Trnovci a v Košiciach, kde desaťtisícové masy žiadali uskutočnenie komunistického programu a manifestovali proti mníchovskej dohode. Za týchto okolností sa dostal maďarský pracujúci ľud na základe hanebných uznesení v Mníchove a vo Viedni pod okupáciu Horthyho režimu, v ktorom sa doteraz pracujúca čierna a zradná polofeudálna reakcia ovplyvňovať sa pokúšala maďarské masy. Na miesto doterajšej šovinistickej Maďarskej národnej strany nastúpil celý rad kultúrnych a vojenských inštitúcií na čele s Imrédyho Stranou maďarského života a Szálasiho Nyilašskou stranou, ktoré sa snažili vštiepiť do ľudí svätoštefanskú myšlienku. Maďarskú mládež vychovávala organizácia „levente“, ktorá bola úplne pod dozorom vojenskej kliky. A práca týchto strán a inštitúcií spečatila výchovu mládeže. No napriek všetkému úsiliu veľká väčšina maďarských pracujúcich sa čím ďalej tým viac s odporom odvracala od každého prejavu Horthyho režimu. Najmä Nyilašská strana nezapustila hlboké korene medzi tu žijúcimi maďarskými pracujúcimi. Medzi maďarskými pracujúcimi však bolo veľa pokrokovo zmýšľajúcich, čoho dôkazom je, že napriek 7 rokov trvajúcemu Horthyho režimu veľa Maďarov obetovalo v Slovenskom národnom povstaní život. Dokazuje to tabuľa Hrdinov v Banskej Bystrici, na ktorej je celý rad mien maďarských pracujúcich, ktorí hrdinne zomierali. Bolo jasné, že po oslobodení slávnou Červenou armádou 7-ročná vláda Horthyho režimu zvýšila nedôverčivosť slovenského ľudu voči tu žijúcemu maďarskému ľudu. Následkom toho tu žijúci Maďari nemali možnosť zapojiť sa ani politicky, ani kultúrne do nášho štátneho života. No, v tomto vážnom období maďarský ľud dokázal, že dôveruje našej strane a že je verný Československej republike. Po februárových udalostiach v r. 1948, po odstránení nepriateľov našej ľudovej demokracie - Benešovej reakcie - stali sa maďarskí pracujúci rovnoprávnymi občanmi našej republiky. Naša strana, vychádzajúc zo stalinskej zásady, že národy možno vychovať za socialistických ľudí iba vlastnou rečou a kultúrou, ktorá je formou národná a obsahom socialistická, považovala za potrebné založiť takú kultúrnu organizáciu, ktorá tieto úlohy vie splniť a ktorá vie tu žijúcich Maďarov zapojiť do výstavby socializmu. Z tejto nutnosti vznikol v marci 1949 CSEMADOK, Kultúrny spolok maďarských pracujúcich v ČSR. II. Úlohy CSEMADOK-u a) Pod vedením strany aktivizovať široké masy pracujúcich na obranu mieru tým spôsobom, že cestou osvetovej práce oboznámime náš pracujúci ľud s mierovou politikou Sovietskeho zväzu a celého tábora mieru a odhalíme imperialistov a ich agentov v našej vlasti, - ako najväčších nepriateľov pokroku a mieru - snažiacich sa vyvolať novú svetovú vojnu. 347