Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
kojenie presídlencov na Slovensku, nebola dosť populárna v zemiach českých, kde verejnosť bola málo o akcii informovaná, a kde nám vytýkali, že vozíme do Čiech „cigáňov", zameňujúc presídlencov s Maďarmi vyvezenými v rámci pracovného náboru do Čiech. Dostali sme sa s poslednou fázou presídlenia - nie našou vinou - už do doby nadviazania priateľských politických vzťahov oboch štátov vrcholiacich prejavmi našich štátnikov na zlučovacej schôdzke KSČ a KSS o pomeru k maďarským spoluobčanom, ktorým sa dostalo menšinových práv. Presídľovacia akcia stala sa už dľa maďarského názoru anachronizmom a stála tu už snáď ako jediná prekážka pre toto zblíženie, ktorého si už dávno bolo priať v záujme dobrého spolunažívania oboch zemí. A preto ju bolo treba čo najskôr likvidovať. Výmena sa stala i odiózna u Slovákov zostavších v Maďarsku, ktorí po likvidácii ZSvM utvorili nový „Zväz demokratických Slovákov v Maďarsku" a na jeho ustavujúcom kongrese bolo počuť volanie: „preč so Zväzom Slovanov v Maďarsku, preč s presídľovacou komisiou, ktorú vymysleli slovenskí a maďarskí imperialisti“. Doporučujem tomu, kto by chcel sub specie týchto posledných dojmov výmenu nepriaznivo posudzovať a jej upierať význam, aby sa zaoberal štúdiom, z akých pohnútok sa s ňou začalo a retrospektívou všetkých udalostí, ktoré presídlenie prevádzali. Však naša akcia nie je v histórii ojedinelá, má obdobu s vysídlením desiatok tisíc Čechov z Volyňska, s vzájomným sťahovaním státisícov Rusov a Poliakov a podobne. Nemožno jej popierať veľké klady nielen z hľadiska, že cez 70.000 Slovákov nájde u nás medzi svojimi bratmi nový šťastný domov, a nielen, že sme mali možnosť 89.000 odišlými Maďarmi sa zbaviť nežiaducich nelojálnych a národnostne neznášanlivých živlov, ktorí len kalili dobré vzťahy medzi obidvoma susedmi - ale, že sme v Maďarsku vykonali kus poctivej práce i na poli sociálnom i kultúrnom v prospech povznesenia úrovne i národného uvedomenia našich krajanov, ako vysvitá zo správ kultúrneho i sociálneho oddelenia, a o ktorých neprestávame mať živý záujem. Aby naše dielo nebolo nadarmo, je treba, aby sa s presídlenými Slovákmi i naďalej najmenej tak vľúdne podľa ľudovodemokratických zásad ako s ostatnými občanmi zachádzalo, a aby čo najskôr boli individuálne uspokojení, pokiaľ ešte nedostali to, čo vlastnili v Maďarsku, tak, aby sa aj oni mohli účinne čo najskôr zapojiť do výstavby našej republiky. A takých nespokojných presídlencov je na Slovensku i v českých zemiach viac než dosť, zejména tých, ktorí poslednými transportmi opustili Maďarsko. Denne k nám dochádzajú vo veľkom počte. Ale nielen o materiálnu stránku nutno pečovať, tiež je treba i po stránke politickej, kultúrnej a národnej sa starať o povznesenie ich úrovne. Nedopusťme, aby presídlenci, ktorí zakotvili do dosiaľ Maďarmi husto obývaných krajov, aby sa s nimi asimilovali a sa odnárodnili a posielali deti do maďarských škôl - bola by to krutá irónia a výsmech účelu presídľovania! Pokiaľ sa týka osudu zostavšej veľkej väčšiny Slovákov v Maďarsku, veríme, že v rámci budúcich politických i kultúrnych dohôd medzi obidvoma demokratickými štátmi i v zmysle ústavy maďarskej republiky bude postarané i o menšinové práva, a že bude duchovný, národný a hospodársky život našich bratov v Maďarsku mohutnieť a zkvitať na základoch, ktoré naši kultúrny pracovníci behom pôsobenia ČSPK položili a za nie necelé tri roky vyvinuli s láskoum nadšením a obetavosťou kultúrnu činnosť pre ich obrodu, akej v dejinách Slovákov v Maďarsku neni obdoby. 130
