Popély Árpád: 1968 és a csehszlovákiai magyarság - Fontes Historiae Hungarorum 3. (Somorja, 2008)

A csehszlovákiai magyarság a reformfolyamatban és a normalizáció első éveiben (Eseménytörténeti összefoglalás)

Člen onej školskej subkomisie Oliver Rácz zastával podobný názor a vyvolalo to veľkú nevôľu... Išlo by nám hlavne o poľnohospodársku vysokú školu - pobočku v Nitre. Argu­mentom je, že inžinier sa aj tak vráti do JRD, v ktorom je väčšina Maďarov. Zo širšieho hľadiska je však nesporné, že každý maturant musí vedieť natoľko po slovensky, aby mu slovenská VŠ nerobila jazykové problémy. Keby sme dostali štipendium na Sorbonnu, bol by záujem veľký - a nevedia naše deti lepšie po francúzsky ako po slo­vensky. Výnimkou sú niektoré špecializácie, ako herec, novinár, profesor maďarčiny, kde je čistota jazyka mimoriadne dôležitá - a tam by bolo správne, keby náš vysokoško­lák išiel na dva roky do Budapešti. Veď aj študenti budapeštianskej FÁMU198 - (kamera, réžia) radi idú študovať do Prahy, kde ich odbor má vyššiu úroveň. • Ako sa pozeráte na problém dvojjazyčnosti? Nepovažujete niektoré požiadavky za extrémne? Slováci to chápu často vyslovene ako dvojjazyčnosť pre Slovákov - a potom by Maďari pokojne vystačili aj s „jednojazyčnosťou“. Nuž, napr. požiadavka na mnohojazyčné bankovky je iste prehnaná. Práve včera som hovoril, že už tu máme aj početných Grékov; na každej bankovke by musel byť mnoho­jazyčný slovník. Hovorím, že čerta by nám bola platná mnohojazyčná stokorunáčka, keby jej nebolo. Pravda, považujem za reálne, aby sa v zmiešaných oblastiach, najmä kvôli starším ľuďom, do ktorých slovenčinu už nenaštepíme, vo verejnom styku mohla bežne používať aj maďarčina. • Domnievame sa, že je to tak, nie? Ba naopak, používa sa často výlučne maďarčina, Slováci jednak sú schopní jednak sa musia - prispôsobiť. Viete, ono sa dajú uviesť prípady aj také - aj také. Za prvej republiky sme s tým prob­lémy nemali. Bola prednáška, tí, čo nerozumeli v troch jazykoch, sa zhromaždili okolo prekladateľov. Dnes s takýmto amaterizmom ľudia nesúhlasia, chcú slúchadlá. Nemyslím, že by bolo správne nútiť Slovákov v zmiešanej oblasti, aby sa naučili jazy­ku národnostnej menšiny, ale považujem za reálny váš návrh v reportáži minulý piatok - odmeňovať ich za znalosť navyše jazykovým príplatkom. • Stretli sme sa s názorom, že krajina, kde naozaj funguje štátna moc, by noviny, ktoré nerešpektujú oficiálne názvoslovie, názvy miest a dedín - jednoducho konfiškova­­la. Maďarská tlač teraz bežne používa staré uhorské názvy nielen pre juhoslovenské mestá, ale dokonca aj pre stredné a severné Slovensko. Súhlasíte s tým? Nie je to otázka jednoduchá.. Najmä u starších občanov maďarské názvy majú tradí­ciu, starší človek vám nepovie Gabčíkovo, ale Zabčika - prekvapene počúvam, čo to má byť, a on si ťažko vysloviteľné slovo pomaďarčí, dá mu nejaký zmysel - je to „ovos a žrie­bä“. Mnohé názvy boli poslovenčované dosť násilne. Parkáň je vraj pôvodu tureckého, so Štúrom mala obec iste menej spoločné ako napr. Modra. Mnohé mestá majú v maďarči­ne historicky zaužívané svoje názvy odlišné od originálu, Viedeň je Bécs - konečne ani u vás to nie je Wien. Prinavrátenie pôvodných názvov si vymáhajú aj slovenské dediny; pam­ätáte sa na Limbach-Hliník, Vajnory-Dvorníky atď. Pokiaľ ide o obec a miesta mimo zmie­šanej oblasti (Žilina-Zsolna) myslím, že máte pravdu, sami sme žiadali k tomuto jednoznač­né záväzné stanovisko slovenských orgánov. Nikto sa však nechcel angažovať. • Mnohé organizácie Csemadoku vítajú matičiarske kluby ako zákonité, ako potreb­ného partnera na organizovanie kultúrnych akcií. Stretli sme sa však s názormi, kde 198 Színház- és Filmművészeti Főiskola. 129

Next

/
Thumbnails
Contents