Popély Árpád: 1968 és a csehszlovákiai magyarság - Fontes Historiae Hungarorum 3. (Somorja, 2008)

A csehszlovákiai magyarság a reformfolyamatban és a normalizáció első éveiben (Eseménytörténeti összefoglalás)

Ako odpovedať stačí v chronologickom poradí uviesť slová zodpovedných štátnych a straníckych predstaviteľov. A treba podotknúť, že stanovisko predstaviteľov ostatných politických strán bolo totožné. Na celoslovenskej konferencií KSS v auguste 1945 v Žiline Viliam Široký prehlasuje: „Smutné skúsenosti, ktoré sme mali s Nemcami a Maďarmi, ktorí v najťažšej chvíli zradili Republiku, spôsobili, že náš ľud ešte za národnooslobodzovacieho boja dôrazne žiadal, aby Nemci a Maďari boli z našej republiky vysťahovaní, aby sa ČSR stala jedno­liatym silným slovanským štátom. V uplynulom období sme aj na tomto poli dosiahli isté úspechy. Spiš je v podstate očistený od Nemcov, zbavili sme sa už veľa anyásov159 a nyi­­lasov a budeme v tejto politike neochvejne pokračovať. Stanovisko komunistov v tejto veci je známe. Žiadame okamžité vysťahovanie všetkých anyásov a nyilasov, ako aj funk­cionárov Maďarskej zjednotenej strany a pokiaľ ide o ostatné maďarské obyvateľstvo, žiadame jeho výmenu za Slovákov žijúcich v Maďarsku. Toto naše stanovisko je dikto­vané výlučne národnými záujmami." (Pravda 15. augusta 1945) V duchu tejto koncepcie na Konferencii pražského kraja KSČ dňa 2. septembra 1945 Klement Gottwald vyhlásil: „Zo štátno-politického hľadiska je dôležité rozhodnutie vlády o tom, že ČSR sa musí zbaviť protištátnych iredentistických menšín nemeckých a maďarských. Skutočnosť je tá, že tieto boli z veľkej časti nástrojom tých zahraničných síl, ktoré osnovali nielen skazu ČSR, ale rozpútali druhú svetovú vojnu. Ak teda naša Republika sa snaží odstrá­niť zo svojho stredu toto ohnisko nepokoja, koná nielen v záujme svojom vlastnom, ale v záujme mieru v celej Európe. Ako pri iných príležitostiach, tak i v prípade Nemcov a Maďarov môžeme zistiť vzácne pochopenie ZSSR a generalissima Stalina. Pokiaľ ide o Nemcov, naše čs. stanovisko principiálne zvíťazilo na medzinárodnom fóre, za čo hlav­ne vďačíme Stalinovi. Pokiaľ ide o Maďarov, víťazstvo nášho stanoviska na medzinárod­nom fóre ešte len očakávame. I v tomto prípade máme zabezpečenú pomoc ZSSR. Sovi­etsky zväz už pri rokovaní s Maďarskom o prímerí určil svojim zástupcom s. Molotova, ktorý podporoval našu požiadavku, aby do podmienok primeria s Maďarskom bol vsunu­tý bod o povinnom transfere maďarských menšín. Nie je vinou ZSSR, že táto naša poži­adavka nebola už vtedy medzinárodne akceptovaná. Chceme veriť, že i naši západní spojenci uznajú nakoniec oprávnenosť našej požiadavky i voči Maďarsku.“ (Pravda 5. septembra 1945) A do tretice: dr. Vladimír Clementis na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 15. septembra 1945 toto zásadné stanovisko jednotnej vôle oboch našich národov formu­loval takto: „Úvodom by som chcel vyhlásiť s najväčšou rozhodnosťou a jasnotou toto: otázka vysídlenia maďarskej menšiny zo Slovenska je otázkou celoštátnou, je práve tak otáz­kou slovenskou, ako aj českého národa - tak ako na druhej strane vysídlenie Nemcov z českých území je vecou nielen českou, ale aj slovenskou. V názore na riešenie týchto otázok niet ani najmenšieho rozporu medzi Slovákmi a Čechmi, či jednotlivými politický­mi stranami, či dokonca medzi SNR, ústrednou vládou a prezidentom Republiky." (Prav­da 19. septembra 1945) 159 A szlovák köznyelv anyásoknak az 1938. november 2-i első bécsi döntés után Magyarország trianoni te­rületéről a visszacsatolt felvidéki területekre települt magyarokat (elsősorban hivatalnokokat) nevezte. 105

Next

/
Thumbnails
Contents