Petőcz Kálmán (szerk.): Magyarországi szlovákok. Nemzetközi konferencia, Somorja, 2007. szeptember 27. - Disputationes Samarienses 11. (Somorja, 2008)
Anna Divičanová: Situácia Slovákov v 20. storoči a dnes
50 Anna Divičanová menšín v Maďarsku. Ústav vznikol z iniciatívy dolnozemskej inteligencie, podporou Zväzu Slovákov v Maďarsku. Činnosť ústavu je zameraná výlučne na vlastnú národnosť, na jej minulosť a prítomnosť. V ústave sa uskutočňujú - v spolupráci s domácimi maďarskými vedeckými inštitúciami a vedeckými kruhmi na Slovensku - výskumy na európskej úrovni. Roku 1996 bol otvorený Dom slovenskej kultúry ako regionálne kultúrne centrum pre južnodolnozemských Slovákov, pričom sa zameriava aj na cieľovú skupinu Slovákov z Rumunska a Vojvodiny. Dom funguje ako nezisková inštitúcia, ktorá je zároveň aj inštitúciou sebestačnou. V jej priestoroch sa nachádza hotel a reštaurácia, ktoré sú majetkom domu. Dom slovenskej kultúry vznikol s podporou vlád Maďarskej republiky a Slovenskej republiky. Považujem to za pekný a zároveň modelový príklad spolupráce v tejto oblasti. Výhľad do budúcnosti Vnútorné zmeny v komunite Slovákov v Maďarsku nabádajú k ďalším výskumom a analýzam, s cieľom čím lepšie ho spoznať a napomáhať jeho prispôsobovaniu sa novým celoeurópskym výzvam. Z aspektu kultúrnej polarizácie a kultúrnej orientácie jednotlivých vrstiev môžeme Slovákov v Maďarsku v súčasnosti rozdeliť do dvoch, resp. troch základných skupín: skupinu „A” tvoria dedinské spoločenstvá, ktoré majú ešte i v súčasnosti hlboké väzby na tradičnú slovenskú kultúru a len v malej miere prijímajú modernú slovenskú kultúru. Druhú, väčšiu - ale voči predošlej početne oveľa menšiu - skupinu „C” tvorí slovenská elita (pedagógovia, spisovatelia, výtvarní umelci, vedci), ktorá je nielen prijímateľom, ale i tvorcom vysokej, elitnej slovenskej kultúry. Medzi týmito vrstvami (A - C) ešte markantne chýba stredná vrstva podnikateľov (B), ktorí by mohli byť sponzormi a prijímateľmi nových foriem slovenskej kultúry. Skupina „A” (dedinské komunity, alebo aj niektorí predstavitelia týchto komunít, ktorí sa medzičasom presťahovali do miest) sa niekedy aj v súčasnosti uzatvára do sveta tradičnej kultúry, modernú kultúru prijíma prostredníctvom inštitúcií majoritného národa. Táto skutočnosť je častým zdrojom kultúrnych konfliktov medzi skupinou „A” a „C”. (Podobný asymetrický model kultúry sa vyvinul napr. aj u Frľzov v Holandsku, kde frľzska elita má aj vedeckú akadémiu. A vlastne v takomto asymetrickom modeli sa zachránila i lužickosrbská kultúra, o čom svedčí aj kultúrny a vedecko-interdisciplinárny ústav Domovina v Budyšíne [Bautzen]). Dúfajme, že tento asymetrický model sa postupne zmení a konflikty sa budú oslabovať. Tieto závery a predstavy potvrdzujú aj najnovšie sociologické a sociolingvistické výskumy uskutočnené medzi Slovákmi v Maďarsku (pozri Homišinová, Uhrinová). Po vstupe našich krajín do Európskej únie musíme počítať s ďalším postupom modernizácie a urbanizácie. Práve naše pomerne negatívne skúsenosti so vzájomným vzťahom modernizácie a urbanizácie spoločnosti a udržiavaním identity etnickej menšiny ukazujú, že tak v minulosti, ako ani v prítomnosti sa tomuto procesu nevenovala pozornosť, nevypracovali sa stratégie, ako sa má národnosť chrániť, ako má žiť v prostredí dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti. Na tento problém začali upozorňovať sociológovia v šesťdesiatych rokoch. Vyzývali oredovšetkým samotné národné menšiny k uvedomeniu si zodpovednosti za udržanie
