Petőcz Kálmán (szerk.): Magyarországi szlovákok. Nemzetközi konferencia, Somorja, 2007. szeptember 27. - Disputationes Samarienses 11. (Somorja, 2008)
Anna Divičanová: Situácia Slovákov v 20. storoči a dnes
48 Anna Divičanová tomu, že ich úloha v procese výmeny obyvateľstva sa vyvíjala inak, než úloha Maďarov žijúcich na Slovensku. Tf boli vydanľ napospas politickým rozhodnutiam a ašpiráciám. Na základe dohody o výmene obyvateľstva československé vládne orgány založili Československú presídľovaciu komisiu, ktorá od marca 1946 sfdlila v Budapešti. Jej úlohou bolo počas troch mesiacov verbovať, agitovať Slovákov v Maďarsku na presídlenie do Československa. Slováci v Maďarsku na mnohých miestach prijímali aktivity Presídľovacej komisie s veľkým nadšením. Významným momentom tohto procesu bolo to, že tunajší Slováci sa prvýkrát dostali do bezprostredného kontaktu s predstaviteľmi svojho materského národa, zoznamovali sa s jeho minulosťou (a zároveň i s vlastnou históriou), kultúrou a hospodárskymi výsledkami. Musíme však poznamenať, že na agitáciu priaznivo vplývalo - aspoň navonok - i to, že slovenská strana nepovažovala „opätovné získanie” Slovákov v Maďarsku iba za nástroj slovensko-maďarskej výmeny obyvateľstva (o tom sa väčšinou ani nerozprávalo), ale začlenila tento akt do širšieho kontextu. Jej cieľom bolo všetkých Slovákov žijúcich v strednej a juhovýchodnej Európe, ktorí boli kedysi nútení z hospodárskych a náboženských dôvodov opustiť sídelné územie slovenského národa, presťahovať do ich pôvodných sídiel. V rokoch 1946 - 1948 sa vrátili na územie dnešného Slovenska slovenské rodiny nielen z Maďarska, ale i z Juhoslávie, Rumunska a Bulharska. Účastníkmi tohto programu boli aj Slováci, ktorí sa v 1930- tych rokoch vysťahovali do baníckych oblastí Francúzska a Belgicka. Dobové dokumenty, ktoré analyzovali následky výmeny obyvateľstva, vypovedajú o tom, že tieto akcie na mnohých miestach brzdili priemyselnú a poľnohospodársku výrobu, nakoľko vo viacerých oblastiach zostala pôda neobrobená a úroda nepozvážaná. Dokumenty však nehovoria o vážnych dopadoch výmeny obyvateľov na individuálne ľudské osudy, o tragédiách rozdelených rodín, o prvých ťažkých rokoch spolužitia pôvodného slovenského obyvateľstva, ktoré zostalo v Maďarsku s Maďarmi presídlenými zo Slovenska. Presídlenci sa ocitli v paradoxnej situácii: veď značná časť Maďarov presídlených z čľročistých maďarských lokalít Slovenska sa dostala do slovenských obcí v Maďarsku, čo len ďalej zvyšovalo vnútorné napätie vyplývajúce z násilného presídľovania. Aj väčšina Slovákov presídlených z Maďarska sa dostala do maďarských dedín na Podunajskej nížine, kde si príslušníci starej generácie - na Slovensku - osvojili maďarský jazyk. Časť Slovákov z Maďarska sa dostala spolu so Slovákmi z Rumunska na územie, odkiaľ vysídlili Nemcov, do západných Čiech a na južnú Moravu medzi české obyvateľstvo. Ich životné podmienky sa konsolidovali pomalšie a boli protirečivejšie, než u Slovákov presídlených na Podunajskú nížinu. Vo viac ako dvestoročných dejinách osídlenia slovenských jazykových ostrovov v Maďarsku sa môže presľdľovanie so svojimi všetkými dôsledkami porovnať len s migračnými pohybmi zo začiatku 18. storočia. S čiastočným presľdľovaním sa totiž nevyhnutne spájal neodvratný rozklad, uvoľnenie etnicky pomerne uzavretých spoločenstiev s takmer dvestoročnými tradíciami, teda práve toho faktoru, vďaka ktorému si Slováci v Maďarsku dokázali uchovať svoj jazyk, zvyky a kultúru. Po roku 1948 sa Slováci v Maďarsku i tunajšia národnostná politika museli prispôsobiť týmto zmeneným podmienkam. Roku 1948 bol založený Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku, ktorý začal svoje pôsobenie ako úplne samostatná organizácia, nesúca aj určité znaky kultúrnej autonómie. Medzi rokmi 1948 a 1951 zväz fungoval ako spoločenská organizácia, ktorá zastupovala záujmy Slovákov na poli politickom, hospodárskom a kultúrnom. Mal aj svoje miestne organizácie a členskú základňu.
