Petőcz Kálmán (szerk.): Magyarországi szlovákok. Nemzetközi konferencia, Somorja, 2007. szeptember 27. - Disputationes Samarienses 11. (Somorja, 2008)
Dušan Čaplovič: Prihovor podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnost, európske záležitosti, ludské práva a menžiny - Összefoglalás
20 Ján Fűzik 6-týždňovej akcie, ale napokon sme ju absolvovali s pekným výsledkom: na naše zoznamy sa prihlásilo vyše 15 tisíc voličov! Bol to relatívne lepší výsledok ako pri poslednom sčítaní obyvateľstva, keď sa k slovenskej národnosti priznalo 17 700 osôb. Nebolo to príliš veľa, ak berieme do úvahy naše odhady o 100-110 tisíc Slovákoch v Maďarsku, ale v roku 1990 nás bolo štatisticky už iba 10 a pol tisíca a tento počet po viacero desaťročí neustále klesal! A potom po vzniku samosprávneho systému a oživení nášho národnostného života nastal 70 percentný nárast aj v štatistických údajoch. Po vlaňajších októbrových voľbách vzniklo v Maďarsku 116 miestnych slovenských samospráv, o dve viac ako pri predtým, pričom sme sa zároveň zbavili asi tucta neslovenských samospráv. Miesto nich bol však zvolený celý rad nových, najmä v tradičných, Slovákmi obývaných obciach pri Budapešti. V marci sme volili s poslancami zboru Celoštátnej slovenskej samosprávy aj členov slovenských župných samospráv. Tým sa dobudoval aj stredný stupeň menšinového samosprávneho systému, ktorý predstavovala dovtedy jediná - pritom veľmi bohatú a rôznorodú činnosť vykazujúca - Slovenská samospráva Budapešti. Župné samosprávy sa mohli voliť tam, kde máme aspoň desať miestnych, a to v 5 župách: v Békešskej, Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej, Komárňansko-Ostrihomskej, Novohradskej a Peštianskej. Vo volbách mohli nominovať kandidátov iba súdom registrované slovenské občianske organizácie - máme ich okolo 30 -, čím sa podarilo odstrániť väčšinu neslovenských zborov. Malo to však aj nečakaný následok. Dávnejšie spory a konflikty v našej občianskej sfére, ako snáď aj stranícky princíp volieb spôsobili, že sa vytvorili dva slovenské volebné tábory. Tieto protiklady sa vyostrili napokon v dovtedy jednotnom, a ako ste o tom mohli počuť, doposiaľ úspešnom poslaneckom zbore Celoštátnej slovenskej samosprávy. Je to asi pre všetkých nás nová a nie najpríjemnejšia skúsenosť. Pritom akoby aj nový elán národnostnej politiky z roku 2003 akosi ochabol. Akoby maďarská politika znovu začala strácať záujem o naše snahy. Štátna podpora miestnych menšinových samospráv sa nielenže nezvýšila, práve naopak, znížila sa zo skromných 700 tisíc forintov ročne na 640 tisíc forintov. A s touto istou sumou boli vypravené na cestu aj novozvolené župné menšinové samosprávy. Nebolo to domyslené a nie je to vyriešené. Uvedomujeme si, samozrejme, súčasnú nepriaznivú hospodársku situáciu Maďarskej republiky, ale keď niet prostriedkov na rozvoj, tak celý samosprávny systém, jeho inštitúcie, ale aj občianska sféra sú odsúdené nanajvýš na vegetovanie. Školstvo však súčasným znížením štátnych normatív čelí ešte väčšej hrozbe. Ale nejde iba o nedostatočné finančné prostriedky, veď transformácia samostatného Úradu pre národné a etnické menšiny na odbor Úradu vlády, neriešené parlamentné zastúpenie menšín, či zabezpečenie organizačnej a ekonomickej samostatnosti našich rozhlasových a televíznych redakcií nepatria v prvom rade do tejto kategórie. 0 tom však budeme určite počuť podrobnejšie od nášho bývalého ombudsmana. V súčasnej situácii je tým viac potešujúce, že Slovenská republika si určila jasnú politiku starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Novela krajanského zákona a zriadenie samostatného Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, značné zvýšenie finančných prostriedkov jeho grantového systému, a pre nás Slovákov v Maďarsku zvlášť dôležitá podpora Ľudových novín a plnenie medzivládnej dohody o vzájomnej podpore vlastných národnostných menšín - to všetko svedčí o novom, pozitívnom pris-
