Petőcz Kálmán (szerk.): Magyarországi szlovákok. Nemzetközi konferencia, Somorja, 2007. szeptember 27. - Disputationes Samarienses 11. (Somorja, 2008)
Úvod
Kálmán Petőcz 11 susedných krajín v 20. storočí uplatnená, viedla vždy skôr k zauzleniu problémov ako k presadeniu pozitívnych riešení. Napriek určitým rozdielom a odlišnému historickému vývoju však príslušníkom slovenskej i maďarskej menšiny rovnako prináleží právo na vyjadrenie, zachovanie a rozvoj ich národnej identity. Garantom ľudských práv, vrátane práv národnostných, je štát, a preto je povinnosťou tak Slovenskej, ako i Maďarskej republiky zaobchádzať s príslušníkmi menšín ako s rovnocennými a rovnoprávnymi občanmi a vytvoriť také legislatívne prostredie a inštitucionálne a spoločenské zázemie, v ktorom sa ich národnostné práva môžu naplniť a plne rozvinúť. K rozvoju národnostnej identity sú však potrebné aj stimuly z vyšších sfér kultúry a vzdelanosti, ktoré sú v omnoho vyššej miere koncentrované a inštitucionalizované v štáte, kde tvorí daná komunita väčšinu. Preto je nielen právom, ale aj morálnou povinnosťou Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, aby sa nezištne starali o kultúrny rozvoj menšín na druhej strane hraníc, a to do tej miery, v akej z objektívnych dôvodov nie je možný len z prostriedkov a v podmienkach štátu, v ktorom príslušníci menšín žijú. Takáto „vzájomná výpomoc“ však musí byť v súlade s určitými pravidlami - tieto sú dané medzinárodnými dokumentmi a zmluvami, ktoré sa dohodli po páde komunizmu na európskej úrovni, a takisto ustanoveniami slovensko-maďarskej základnej zmluvy. Zmiešaná medzivládna komisia pre otázky menšín, ktorá bola ustanovená na základe Zmluvy o dobrom susedstve a vzájomnej spolupráci (1995) roku 1999, resp. pravidelné stretnutia premiérov by mali byť fórom, kde by sa praktické otázky súvisiace s vyššie spomínanou vzájomnou spoluprácou a národnostnou výpomocou mohli efektívne a pružne riešiť. Napriek niektorým úspechom nemožno tvrdiť, že by uvedené mechanizmy skutočne efektívne fungovali. Okrem nedostatočnej reprezentatľvnosti a spoločenskej váhy zmiešanej komisie, k faktorom brániacim reálnemu slovensko-maďarskému zmiereniu možno zaradiť neustálu politizáciu menšinovej otázky a jej zneužívanie na úzko stranícke ciele, a to na oboch stranách hraníc, ale i dosť značnú mieru ignorancie a neznalosti základných faktov a procesov súvisiacich s menšinami, či už v prostredí politických elít, ale aj intelektuálov a občianskej spoločnosti. Maďari na Slovensku i Slováci v Maďarsku zažili vo svojom živote mnoho krušných chvíľ. V ostatných sto päťdesiatich rokoch však boli v Európe aj ťažšie skúšané národné spoločenstvá. Absolutizácia vlastných tráum a bolestínstvo nikam nevedie, je potrebný aktívny a pozitívny postoj. Jedno by sme si však mali všetci uvedomiť: neexistuje kolektívna vina národov ani národnostných komunít, a aj utrpenie a bolesť je vždy osobná a individuálna. Z hľadiska individuálneho osudu človeka a jeho rodiny je slabou útechou, že okrem neho trpelo ešte tisíc, 80 tisíc, alebo až 400 tisíc ďalších ľudí. Platí to aj obrátene: ak je právo na zachovanie identity ľudským právom, prináležiacim každému indivíduu, potom je cynické - najmä ak si uvedomíme, ako často sa v ostatnom storočí menila mapa Strednej Európy - vykazovať príslušníkov menšín za hranice, ak žiadajú viacej práv“, a takisto je neúprimné zabezpečiť formálne zábezpeky kultúrnej autonómie, ale nevytvoriť dostatočné podmienky pre jej efektívne fungovanie. Aj v tomto prípade by malo platiť, že nie jednotliví občania sú tu pre štát, ale štát je tu pre rôzne spoločenstvá jednotlivých občanov, tvoriacich štát. Zmierenie medzi Slovákmi a Maďarmi nie je možné bez hlbokej sebareflexie na oboch stranách, nie je možné, ak budeme falošne a pokrytecky čakať na to, kedy urobí prvý krok druhá strana. Fórum inštitút pre výskum menšín a Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku nemôže, a ani nechce priamo ovplyvňovať politické procesy, či zasahovať do nich. Našou úlo-
