Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Jozef Leikert: Slovenskí spisovatelia roku 1956 a ich reakcie na udalosti v Maďarsku
Slovenskí spisovatelia roku 1956 a ich reakcie na udalosti v Maďarsku 97 ideálov humanity, o riadny kus dopredu! A nezabúdajme, že tento boj začala a uskutočňuje strana!"19 V tom istom čísle Kultúrneho života mal Mňačko uverejnenú aj absurdnú báseň Rozsudok. Vytlačená je pod básňou Milana Lajčiaka Úvaha. Otázne je, či to básnik Mňačko myslel naozaj vážne: „Ale keď zradím teba, strana rodná, / na ktorú život prisahal, / namierte dobre, kamaráti moji! / Ty, vlastný brat, daj povel: ,Páľ!’“20 V básni Mňačko spomína vlastného brata. Či tým máme chápať pokrvného, alebo obrazne straníckeho, nie je celkom jasné. V roku 2004 sme sa dozvedeli, že vo Valašských Kloboukoch žije brat Ladislava Mňačka Jan a chceli sme sa ho aj na to opýtať. Keď sa dozvedel, že sa zaujímame o Láďu, ako Ladislava v rodine volali, odmietol sa s nami stretnúť. Keď sa za nás prihovorila jeho neter Jarka Keprtová, súhlasil s návštevou. Hneď ako sme prišli, bez okolkov prezradil, že sa s bratom dávnejšie rozišiel, lebo si v zásadných veciach nerozumeli. Nedorozumenia sa začali vtedy, keď sa Laco stal horlivým propagátorom strany a on bol na druhej strane barikády. A neskôr, keď potreboval pomoc, neurobil pre neho nič. Vraj mu to nedovoľovala stranícka česť. Odvtedy Jan svojho brata nepoznal... Keď sme mu ukázali spomínanú báseň, na ktorú sa najskôr nechcel ani pozrieť, poznamenal, že aspoň vidíme, aký bol brat komunistický šialenec. Na našu poznámku, že časom sa zmenil, odpovedal, že síce sa zmenil, ale komunistom neprestal byť. Keďže on komunistom nikdy neveril, neveril ani bratovi. Smial sa, že keď bol na neho nahnevaný, bol schopný dať aj povel páľ, ako je to v tej básni... Zrazu zvážnel, že to nemyslel vážne. Ale na brata bol dobre dlho nahnevaný a niekoľko rokov sa nerozprávali.21 Ktovie, kedy Mňačko báseň napísal, uverejnená bola v roku 1956. Ideovo sa však spamätal oveľa neskôr. Či celkom, nie sme si ani my istí. Hoci všetko pochopil a v emigrácii isto aj pretrpel a prebolel, nemyslíme si, že myšlienkam komunizmu prestal veriť. Pri jednom z našich stretnutí roku 1992 nám povedal, že každý musí niečomu veriť. Podľa neho aj zviera sa potrebuje k niekomu túliť a každý mysliaci tvor niečomu verí a niečoho sa bojí, aj keď si to nechce priznať.22 Nech to bolo akokoľvek, Mňačko ostal, aspoň podľa nás, celý život presvedčeným komunistom. Nakoniec vždy volal po čistej, úprimnej strane. Ku koncu života sa stotožnil s tým, že aj Kristus bol komunistického zmýšľania, lebo chcel pre všetkých dobre, a to hlása aj komunistická strana.23 Podobne rozmýšľal aj roku 1968, keď v Rakúsku písal knihu Siedma noc s podtitulom Skúsenosti a obžaloba jedného komunistu. V jej úvode priznáva, že isté obdobie bol až militantným komunistom. Ale tým, „že sa nechcel podrobiť bezduchej straníckej disciplíne, keď sa jej požiadavky dostali do rozporu s jeho vlastným presvedčením a kritickými názormi, do takej strany vlastne ani nepatril“.24 Neznamená to, že stratil svoje komunistické ideály, ilúzie a presvedčenie. Podľa nás tie nestratil nikdy a do smrti zostal naivným, resp. čistým komunistom, i keď s hlbokými jazvami na duši. Aj preto sa ku koncu života prikláňal k sociálnej demokracii, ktorá má veľa spoločného s komunistickou stranou. Vždy bol a zostal ľavičiarom. „Je to vo mne. Ja si myslím, že socialistické usporiadanie celého sveta je jedinou alternatívou pre ľudstvo. Pravdaže, to, čo sa u nás pod týmto pojmom propagovalo a robilo, nemalo so socializmom nič spoločné. Tento štát ovládala mafia samozvancov, ktorí volili sami seba a ktorí sa zmocnili vlády nad krajinou. Myslím si, že ľavica v nastávajúcich ťažkých časoch, ktoré prichádzajú, bude zohrávať veľmi významnú úlohu korektora, najmä v sociálnej oblasti. Práve na tejto platforme sa asi sformuluje. Lavica, to nemusia byť práve komunisti a sociálni demokrati, ľavica sa môže formovať zo všetkých smerov, ktoré sa v tejto spoločnosti črtajú.
