Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
László Bukovszky: Štátna bezpečnosť a maďaarskej revolúcie roku 1956 v katolíckej cirkvi v Československu
Ohlas maďarskej revolúcie roku 1956 v katolíckej cirkvi v Československu 85 počmanie Sovietov v Maďarsku farár Eduard Vendrinský z Domaniže, lebo búrajú domy, vraždia ľudí a deti a „to v dejinách nikdy nebolo". Podľa neho by Američania „mali zasiahnuť a Rusov vyhnať preč“. Podľa Vendrinského kolegu Júliusa Kalamena by zasa mali Sovietsku armádu z Maďarska jednoducho odsunúť a aj „my by sme sa mali od ZSSR odpútať a tak ľuďom poskytnúť viac slobody".17 Podobne ostro odsudzoval zásah Sovietov farár Jozef Fridrich z Podskalia. Vraždenie obyvateľstva vyhlásil za čin proti ľudským právam, Rusi by mali ísť až niekam na Sibľr a nezostávať v Európe. Aj on spomínal Američanov, ktorí by mali „okamžite zasiahnuť a ZSSR eliminovať“. „Farár Fridrich“, končí tajná správa, „sa prejavuje ako vyložene reakčný duchovný“. Ešte „reakčnejší“ bol kaplán Jozef Pocik: priamo do očí cirkevného tajomníka spochybňoval účelnosť priateľstva so ZSSR nielen pre veľký časový odstup od vojny, ale aj v dôsledku pochybnosti, že „akýže to už len je náš vzor". Cirkevný tajomník sa mu pokúsil vysvetliť, že „priateľstvo so ZSSR je nutné v záujme budovania socializmu“.18 V záujme onoho pokračujúceho priateľstva a budovania socializmu stál komunistický režim koncom roku 1956 - aj vo vzťahu k cirkvi - pred náročnou propagandistickou úlohou: po absorbovaní a minimalizovaní protisovietskych nálad bolo žiaduce ventilovať vzniknuté napätie cez pozitívne ladenú a intenzívne propagovanú aktivitu, ktorou sa stala celospoločenská zbierka do tzv. Fondu solidarity. Do formovania nálad voči Sovietom zapojili komunisti všetky využiteľné inštitúcie existujúce na pôde cirkvi, menovite Katolícke noviny, Mierové hnutie katolíckeho duchovenstva, či dokonca Zväz československo-sovietskeho priateľstva (ZČSSP). Katolícke noviny, ktoré v tom čase úplne ovládali, vysvetľovali už týždeň po sovietskom zásahu, že „vláda Imre Nagya nevedela dosiahnuť poriadok najmä preto, že sa Nagy spojil s reakčnými stranami", a úspešná bola až Kádárova vláda, ktorá „pozvala na pomoc sovietske jednotky, ktoré pomohli revolučnej vláde obnoviť pokoj a poriadok v celej krajine“.19 O blahosklonnosti Sovietov voči samotnému náboženstvu potom čitateľov katolíckeho periodika presviedčal článok z pera prorežimného kanonika Ladislava Poláka. Pod titulom Chrámové staviteľstvo v Rusku opísal svoje dojmy z Moskvy, ako sa tam „kochali krásami bielokamennej Moskvy... prechádzali Červeným námestím“. Polák konštatuje, že „svojbytnú formu typickej ruskej architektúry... obdivuje celý svet“.20 O týždeň tie isté noviny informovali o „obnove starobylých kostolov v ZSSR“, že sa tam „venujú veľké sumy na obnovu starobylých architektonických pamiatok“, že moskovskí umelci obnovili kremeľský chrám a že ukrajinská vláda uvoľnila na reštauračné práce tridsať miliónov rubľov.21 Nasledovala informácia o veľkorysosti Sovietskeho zväzu aj voči Maďarsku, postihnutému „kontrarevolučným pustošením": „Predovšetkým Sovietsky zväz", prízvukovalo to isté vydanie Katolíckych novín, „svojím veľkorysým rozhodnutím podáva maďarskému ľudu svoju pomocnú ruku, sovietska vláda rozhodla sa odoslať maďarským pracujúcim bez náhrady 50.000 ton obilia a múky, 3 000 ton mäsa, 2 000 ton masla a množstvo iných potravín.“22 Ďalšou bázou využiteľnou na ovplyvňovanie nálad, bol Zväz československo-sovietskeho priateľstva. Najmä po sovietskej intervencii sa stala aktuálnou inštrukcia najvyššieho straníckeho vedenia venovať mimoriadnu pozornosť príprave Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva.23 Odbočka tejto sovietofilnej organizácie fungovala dokonca aj v bohosloveckom seminári, isteže nie zo spontánnej vôle seminaristov, ale pod nátlakom násilne dosadeného tajomníka Bohumila Kvasničku. Jeho úlohou bolo podrobne monitorovať nálady medzi profesormi a seminaristami, o ktorých v tom období napísal, že nežiadúci duch medzi nich preniká aj prostredníctvom pravidelne odoberaného maďarského katolíckeho týždenníka Új Ember a vo vystupovaní bohoslovcov
