Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Klára Mészárosová: Nomen est omen?
Nomen est omen?89 né záznamy veľkých knižníc, prístupných aj na internete, sú viac alebo menej deformovaných mien starých, ale aj súčasných autorov plné. Dnes sa už ani pri starých menách väčšinou nezisťuje, či by vôbec patrilo do okruhu mien určených na úpravu, lebo napríklad nositeľ mena tu nikdy nežil. Zdá sa, že pravopisné úpravy sa už uplatňujú na akékoľvek maďarské meno alebo meno, ktoré tak pôsobí. Veď citujúci často osobne pozná citovaného a ani omylom ho nemôže považovať za osobnosť spred roka 1918, teda ide už o mechanický prepis starého mena, ktorého nositeľom je súčasník. Mená sa upravujú aj v úradnom styku, ocitnú sa na pozvánkach, a nositeľ mena si kladie otázku, pozývajú mňa alebo prednášať bude niekto iný, s podobným, ale predsa len celkom iným menom? Deje sa to napriek tomu, že podľa ústavy článku 19 bod 1. „Každý má právo ... na ochranu mena." Pokiaľ ide o staré mená nezodpovedá pravde zámienka, že tieto mená vznikli pod tlakom silnej maďarizácie, veď postupné formovanie priezvisk prebiehalo od stredoveku po 18. storočie, keď ešte o maďarizácii nemôžeme hovoriť. Voľba podoby priezviska bola súkromnou vecou každej rodiny. Pochopiteľne bolo dôležité, aby sa mená rozlišovali aj v tom prípade, keď vznikali z podobného základu na podobnom princípe. Meno bolo veľmi dôležitým prvkom identifikácie rodinných alebo rodových väzieb a z nich vyplývajúcich majetkovoprávnych vzťahov. Priezviská sa ustálili koncom 18. storočia, keď Jozef II. nariadil, že každý človek musí mať priezvisko, kategoricky zakázal zmenu mena a pre Židov predpísal nové, nemecké mená. V rokoch 1814 a 1805 vydal kráľ František I. nariadenie, v ktorom zakázal, aby si jeho poddaní svojvoľne zmenili priezvisko, zmenu mena viazal na súhlas určeného úradu. Týmto krokom štát rozšíril svoju regulačnú, povoľujúcu a registrujúcu právomoc pri zmene priezvisk. Zmena mien, čo dovtedy, okrem mien rodových - šťachtických, bola spontánnym, prirodzeným a samozrejme, bezplatným aktom, od tých čias sa stáva aj právnym inštitútom. Mená sa odvtedy zmenili len na vlastnú žiadosť. Dôvody boli rôzne, od citových väzieb cez
