Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Gizela Szabómihályová: Písanie historických osobných mien ako pravopisný problém
78 Gizela Szabómihályová 42 SEDLÁK, F.: Návrh na úpravu písania priezvisk uhorských šľachtických rodov. - Slovenská archivistika, 15, 1980. č. 2, s. 199. 43 HORVÁTH, P.: Neuvážený návrh na zrušenie slovenskej transkripcie starých rodových mien a priezvisk. - Historický časopis, 47, 1999. č. 2, s. 306-315. 44 Z hľadiska bibliografa analyzuje tento problém M. Okáliová v príspevku Historické mená ako menné autority (www.snk.sk/kniznica/ll_12_2002/stand_2.html). Okrem iného píše: “Kodifikácie mien Sentiváni a Sőlősi si však naše katalógy a príručkové pramene neosvojili.” Preto navrhuje v záhlaví (katalógu alebo databázy) uvádzať podoby Szentiványi, Martin, Szőliősi, Benedikt a Jessenius, Ján AU Jessen, Johann von. Ostatné varianty mena navrhuje uvádzať ako odkazové záhlavie: Szentiványi, Márton; Szentivani Martin; Szent-ivany, Martin; Szentivany, Martin; Sőlősi, Benedikt; Jessenius z Jasena, Ján; Jesenius, Ján; Jesensky-Jessenius, Ján. 45 SEDLÁK, F.: c. d., s. 199. 46 HORVÁTH, P.: O potrebe, c. d., s. 200. 47 RÝZKOVÁ, A.: c. d., s.188. 48 Otázne je tiež, či sa má takto postupovať aj pri prekladaní beletrie, konkrétne pri prekladaní mien literárnych postáv, napr. v románe Kálmána Mikszátha Čierne mesto (Fekete város) meno jedného z hlavných postáv, podžupana Päta Görgeyho by sa malo písať ako Pavol Harhovský? 49 www.tourist-channel.sk/obce/ 50 Obidve podoby mena sa uvádzajú rôzne, napr. Jessenius (Jesenský), Jesenský (Jessenius), Jessenius-Jesenský, Jesensky-Jessenius. V súvislosti s "významovosťou" zvukovej podoby vlastného mena porov.: "Osobitnosť označujúcej zložky onymického znaku spočíva teda v tom, že vyjadruje nielen istý význam (podobne ako označenia apelatívnych znakov), aleje aj významotvorným činiteľom" (DOLNÍK, J.: Lexikálna sémantika a onomastika. (K otázke významu vlastných mien). - In. X. slovenská onomastická konferencia. Bratislava 11.-15. septembra 1989. Zborník referátov. Red. M. MAJTÁN. Bratislava 1991, s. 211). 51 BLANÁR, V.: Teória vlastného mena (Status, organizácia a fungovanie v spoločenskej komunikácii). Bratislava, Veda 1996. s. 153. 52 HORVÁTH, P.: O potrebe, c. d., s. 200. 53 V návrhu sa občas odvoláva na to, že niektorá podoba mena sa "niekedy písala" v takej forme, ako to navrhuje komisia, alebo má “oporu v historickom materiáli", charakter týchto materiálov sa však bližšie nešpecifikuje. V. MATULA v stanovisku československej sekcie zmiešanej komisie (MATULA, 1988, s. 11), ako aj J. DORUĹA (1986) v tejto súvislosti spomínajú slovenskú ortografickú tradíciu: v 19. storočí v slovenských časopisoch a novinách sa mená uhorských rodov písali slovenskou ortografiou. Pričom je zrejmé, že by sa malo rozlišovať medzi “prvotnými” a “druhotnými” prameňmi: ako si písali svoje priezviská sami príslušníci týchto rodov a ako o nich písali iní. Je málo pravdepodobné, že napr. Géza Kubinyi (1851-1887) zástanca maďarizácie a odporca panslavizmu svoje priezvisko kedysi bol napísal ako Kubínsky. V návrhu komisie sa neuvádzajú pramene, na základe ktorých sa tá-ktorá podoba priezviska
