Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Gizela Szabómihályová: Písanie historických osobných mien ako pravopisný problém
Písanie historických osobných mien ako pravopisný problém 73 miestnych názvov maďarskou adjektívnou koncovkou (Ruttkay, Kubinyi, Szentiványi), resp. u rodov chorvátskeho a slovinského pôvodu ich priezvisko má byť napísané v takej forme, “ktorá zodpovedá ich pôvodu” (napr. Ciliéi ako Celsky).60 Táto úprava sa vlastne opiera o to, že mnohé šľachtické rody boli pomenované na základe donácie, resp. pôvodu. Z pôvodných predikátov sa však postupne vyvinuli osobné mená, teda priezviská a v priebehu stáročí mnoho šľachtických rodín stratilo aj pôvodné majetky. V súvislosti s tým treba poznamenať, že v prípade vlastných mien sa pôvodná motivácia stráca: “V onymickej nominácii a po začlenení vlastného mena do príslušného menného systému sa stáva motivácia vecného vzťahu lexikálnym významom v zásade irelevantnou”.61 Napriek tomu autori ortografickej úpravy historických mien si vlastne zvolili cestu “oživenia" motivácie, teda pôvodu, pričom nie je vôbec isté, že u príslušníkov tej-ktorej rodiny sa tento vzťah uvedomoval. V úvode návrhu komisie historickej terminológie sa zdôrazňuje, že “ide o ortografickú úpravu, ktorá sa netýka jazykového charakteru mien",62 slovenská "transkripcia” rodových mien sa interpretuje ako čisto "technická” záležitosť, pričom sa forma vlastných mien chápe ako nepodstatná zložka jazykového znaku. V tejto súvislosti sa ale žiada citovať V. Blanára: “Na dôležitosť znenia vlastných mien upozornil už A.H. Gardiner [...]. Vlastné meno funguje prostredníctvom svojej vonkajšej formy, svojho vonkajšieho kontrastu s inými slovami”.63 Juraj Dolník zasa poukazuje na to, že “[ojznačujúca zložka onymického znaku má pri formovaní proprií osobitnú úlohu: vzťah používateľov jazyka k označujúcej stránke onymického znaku je zdrojom metajazykovej informácie o denotáte”.64 Je zrejmé, že v prípade rozličných podôb priezvisk a rodových mien ako Apponyi ~ Aponi, Nádasdy ~ Nádašdy, Pálffy ~ Pálfi, Okolicsányi ~ Okoličiansky, Ciliéi ~ Celský a pod. ani metajazyková informácia sprostredkovaná grafickou podobou mena nie je, nemôže byť totožná. Nakoniec treba položiť ešte jednu otázku: aká je onymická platnosť, teda hodnota týchto slovakizovaných foriem v slovenskej onymickej sústave, či možno hovoriť o ich začlenení
