Simon Attila: Mýty a predsudky v dejinách. Historická konferencia 7. decembre 2004 - Disputationes Samarienses 3. (Somorja-Pozsony, 2005)
Peter Zelenák: Kontroverzné roviny slovensko-maďarských vzťahov v 20. storočyí
18 Peter Zelenák ďarské vzťahy je nesporne vnímanie minulosti, chápanie dejinného vývoja tohto priestoru a samozrejme aj vzájomných vzťahov. Hoci problém minulosti je prítomný pri riešení otázok súvisiacich s objektívne existujúcou nutnosťou spolupracovať so susednými národmi a štátmi, predsa len miera uplatňovania historizmu pri posudzovaní týchto vzťahov je možno povedať častokrát až predimenzovaná. Objavuje sa i tam, kde boli a sú nutné pragmatické riešenia pri rešpektovaní vzájomnej výhodnosti. V počiatočnej fáze existencie republiky sa upierala pozornosť predovšetkým na obdobie dualizmu, na národnostný útlak a asimiláciu. Pritom sa historická argumentácia využívala nielen ako prostriedok vybudovania vlastnej nacionálnej sebaidentifikácie pri zdôvodňovaní dejinného rozhodnutia rozchodu s uhorskou štátnosťou, ale nadobúdala aj aktuálny politický význam, ako nástroj na vytvorenie obrazu nacionálneho nepriateľa. I keď má takýto obraz istú funkčnosť a je súčasťou pamäti a je aj výrazom schopnosti národného spoločenstva reagovať najmä v krízových situáciách na existenciálne otázky národného bytia, predsa len dlhodobé budovanie takéhoto obrazu a takmer výlučne vo vzájomných vzťahoch limituje aj možnosti reálneho pohľadu na tieto vzťahy. Potom automaticky vzniká z každého problému existenciálna záležitosť. V medzivojnovom období sa minulosť a slovensko-madärské vzťahy interpretovali aj z pohľadu kultúrneho vkladu do civilizačného procesu pri utváraní tohto, ale aj európskeho priestoru. Nadväzovanie na predchádzajúce desaťročia vývoja sa premietali aj do interpretácie začiatku spolužitia v jednom, spoločnom štáte. Táto diskusia a rozdielne postoje, ktoré by sa dali zhrnúť do otázky kontinuity a diskontinuity v dejinách tohto stredoeurópskeho priestoru pokračuje dodnes. A to bez ohľadu na to, akou cestou prešli obidve spoločenstvá v minulom storočí a bez ohľadu na generačné výmeny. Hoci variácií na túto tému je pomerne veľa, základná schéma čerpá argumentáciu predovšetkým z 19. storočia. Môžeme sledovať pomerne presne aj argumentáciu použitú a dodnes používanú pri interpretácii zlomových udalostí. Či už sa to týka zániku Uhorska, Trianonu, alebo viedenskej arbitráže a dopa-
