Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2017 - Acta Ethnologica Danubiana 18-19. (Dunaszerdahely-Komárno, 2017)

Közlemények

Človek by spočiatku ani neveril, aký bohatý materiál sa viaže k týmto niekedy jednoduchým, inokedy umelecky dokonale vypracovaným objektom. V Strekové (okr. Nové Zámky) sa podarilo zaznamenať pôsobivé príbehy a opisy zážitkov, vzťahujúcich sa k jednoduchej obrazovej skrinke, resp. v nej umiestenému obrázku Panny Márie. Obyvatelia Mokraniec (okr. Košice-vidiek) nám porozprávali v súvislosti s krížom nachádzajúcim sa na konci dediny príbeh o tom, ako ho dal začiatkom 20. storočia postaviť istý železničiar po tom, čo sa mu podarilo šťastne ujsť, keď ho napadli vlci. Podobný príbeh sa viaže k „vlčiemu krížu“ (farkaskeresztfa) v chotári Streková, no tento príbeh - ak sa vôbec skutočne stal - je oveľa starší, dokonca tak, že v polovici 19. storočia bol zvečnený i vo forme básne kňazom a básnikom Józsefom Szulikom (Liszka 1993). O jednom kríži v Baloni (okr. Dunajská Streda) sa hovorí, že ho miestni obyvatelia dali postaviť po poprave známeho zbojníka-beťára Jósku Sobriho. Súčasťou rozsiahlej európskej tradície sú červené a biele kríže, stojace v chotároch obcí. Ich pôvodný význam a funkcia sú však dodnes opradené tajomstvom, pričom sa k nim takmer všade viažu vzájomne si protirečiace povesti, vysvetľujúce ich pôvod. Tento jav sa vyskytuje aj vo viacerých obciach južného Slovenska. V chotári obce Ohrady (okr. Dunajská Streda) nájdeme červený obrázok a biely obrázok, v chotári Jelenca (okr. Nitra) tiež stojí jeden červený a jeden biely kríž, v katastri obce Štvrtok na Ostrove (okr. Dunajská Streda), ako i v Strekové taktiež existuje biely kríž, na okraji dedinky Bajtava (okr. Nové Zámky) červený kríž atď. Miestna tradícia má na ich pôvod zväčša všade iný názor, ale, ako som už uviedol, sú neoddeliteľnou súčasťou veľkej európskej tradície a sú známe prakticky na celom kontinente. Niektorí bádatelia ich považujú za označenia kultových miest predkresťanského obdobia, dokázať to je však dnes viac ako problematické (por. Szilágyi 1995).

Vo vymenúvaní by som mohol pokračovať takmer donekonečna. Možno povedať, že ku každej malej sakrálnej pamiatke sa viaže/viazal nejaký príbeh a s ich dokumentovaním sme začali skutočne v hodine dvanástej.

Obr. 7. Drevený kríž na cintoríne. Kližská Nemá (Foto: I. L. Juhász, 1997).

97