Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2017 - Acta Ethnologica Danubiana 18-19. (Dunaszerdahely-Komárno, 2017)
Krónika
Mochovce - spomienka na zaniknutú obec Tekovské múzeum v Leviciach pripravilo v čase od 21. augusta do 12. novembra 2017 výstavu, venovanú zaniknutej obci Mochovce. Na výstave sú inštalované najmä zbierkové predmety múzea, ktoré boli získané etnografickým výskumom v obci. Doplnené sú zapožičaným archeologickým materiálom z Archeologického ústavu SAV v Nitre, obradovými predmetmi Reformovanej cirkvi z Levíc a Veľkých Loviec, ktoré ich prevzali z kostola v Mochovciach, predmetmi v súkromnom vlastníctve bývalých Mochovčanov, ktorí ich na túto výstavu zapožičali i archívnym a fotografickým materiálom Slovenských elektrární, a.s. AE Mochovce, dokumentujúcim výstavbu elektrárne. Vernisáž výstavy, na ktorej sa zúčastnila takmer stovka bývalých Mochovčanov, otvoril riaditeľ Tekovského múzea Ján Dano. S odborným príhovorom vystúpila Katarína Holbová, etnografka Tekovského múzea v Leviciach na dôchodku, ktorá sa v 70. a 80. rokoch minulého storočia zúčastnila na etnografickom výskume v obci a zaspomínala i na to, ako tento výskum prebiehal. Ako tretia vystúpila predsedníčka Združenia bývalých obyvateľov Mochoviec, Csilla Nagyová, ktorá priblížila vznik a činnosť tohto občianskeho združenia. O kultúrny program sa postarala spevácka skupina bývalých Mochovčanov, ktorú sprevádzal na citare Milan Menkű. Ernő Császár predniesol vlastnú báseň o rodných Mochovciach. Obec Mochovce ležala v západnej časti levického okresu asi 18 km od mesta Levice, medzi zalesnenými kopcami výbežku Štiavnických vrchov a Pohronskej pahorkatiny. Z etnického hľadiska bola väčšina obyvateľov maďarskej národnosti, no v menšom počte tu žili i Slováci, Rómovia a pred druhou svetovou vojnou i Židia. Tieto menšiny sa od väčšinového obyvateľstva líšili aj konfesionálne. V súčasnosti stojí v bývalom chotári obce Atómová elektráreň Mochovce, ktorej musela obec ustúpiť a jej obyvatelia sa museli vysťahovať do okresného mesta a okolitých obcí. O jej zániku sa rozhodlo začiatkom 70. rokov 20. storočia, keď bola vydaná stavebná uzávera a k samotnej asanácii obce došlo v roku 1982. Z celej obce zostali len kostol a cintorín, na ktorom sa pochováva i v súčasnosti. V polovici 70. rokov prebehol v obci 10 dňový etnografický výskum, ktorý zorganizovala Katedra etnografie a folkloristiky FF UK v Bratislave, zameraný najmä na zber údajov o živote a zvykoch obyvateľov. V rokoch 1979-1982 vykonalo Tekovské múzeum v Leviciach terénny výskum, zber predmetov a fotodokumentáciu obce, vďaka čomu má vo svojich zbierkach vyše 700 predmetov dokumentujúcich život v tejto obci od konca 19. do 2. tretiny 20. storočia a mnoho archívneho fotografického materiálu. Z týchto predmetov bola v roku 1986 inštalovaná výstava „Ľudová kultúra zaniknutej obce Mochovce“, ktorej autorkou bola Katarína Holbová a súčasná výstava „Mochovce — spomienka na zaniknutú obec“, ktorej autorkou je Zuzana Paulovičová. Okrem etnografického výskumu prebehol v obci a v jej okolí v 80. rokoch minulého storočia aj terénny archeologický prieskum a záchranný výskum, počas ktorého sa podarilo odkryť stopy osídlenia od staršej doby kamennej až po stredovek. Výber z tohto materiálu môžu návštevníci vidieť hneď v úvode výstavy, ktorá je inštalovaná v priestoroch Dobóovského kaštieľa v areáli Levického hradu. V úvodnej časti výstavy môžu návštevníci vidieť i obradové predmety, ktoré boli používané pri bohoslužbách v mochovskom kostole a môžu sa tiež oboznámiť s históriou obce, ktorá sa v písomných prameňoch spomína prvýkrát v roku 1295 pod menom „Muhy“ a jej slovenský názov „Mochovce“ je známy od roku 1773. V druhej časti výstavy môžu návštevníci nazrieť do izby i kuchyne Mochovčanov, ktorí zveľaďovali svoje hospodárstvo a na spôsobe bývania sa ich majetnosť veľmi neodrážala. Majetnosť Mochovčanov bolo vidieť i na strieborných a neskôr zlatých šperkoch, ktoré nosili na svojom tradičnom odeve. Ten nosili do polovice 20. storočia. Ženský odev môžu návštevníci 380
