Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)

Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról

Kanade, či v Izraeli, Tibor Feldmár sa poďakoval Jurajovi Stemovi a Tiborovi Komfeldovi, ktorý sizyfovskou prácou zostavili menný zoznam obetí. Ten však ešte stále nie je úplný: zhruba 300 osôb sa im ešte nepodarilo vypátrať. Na spomienkovej slávnosti si hrôzostrašné udalosti spred 70. rokov účastníci pripomenuli úryvkom z knihy Anima rerun - Duša predmetov z pera Evy Fahidi, ktorý predniesol herec Oszkár Gáti. Následne odhalili pomník obetí.

Tibor Kornfeld povedal: čas nie je schopný zaceliť bolestivé rany: „Holokaust poznačil aj nás, ale musíme spomínať, lebo ten, kto zabúda na minulosť, nemá budúcnosť. “ Veľvyslanec Ben-Zvi pripomenul, že intolerancia je aj dnes v každej spoločenskej vrstve prítomná, a je potrebné zdvihnúť hlas proti jej prejavom. Zoltán Flájos povedal: precíti bolesť židovstva, nakoľko aj jeho rodičov a starých rodičov perzekvovali na základe Benešových dekrétov. Odchod Židov z Dunajskej Stredy mesto ochudobnelo, a to nielen po hmotnej, ale aj po kultúrnej a spoločenskej stránke, nové generácie už nepoznajú zvyky a tradície Židov. „Preto nabádam dunajskostredskú židovskú náboženskú obec, aby vytvorila židovské múzeum, ktoré by podporilo aj mesto “ - navrhol primátor. Duchovný pastier reformovanej cirkvi vyzdvihol potrebu spomienky na obete. Pavel Traubner pripomenul: z takmer 3 deportovaných sa vrátilo len 600 ľudí, väčšina z nich definitívne opustila krajinu, v Dunajskej Strede sa ku svojim židovským koreňom hlási už len 60 osôb. Poslanec mestskej samosprávy Alexander Dakó vo svojom príhovore, ktorý predniesol v hebrejčine, angličtine a maďarčine, povedal: v roku 1944 Dunajskostredčania poslali na smrť Dunajskostredčanov, ale za to sa ešte nikto neospravedlnil. Preto žiadal duše obetí o odpustenie.

László Szigeti sa prihovoril v mene občianskych združení. Spochybnil možnosť kolektívneho odpustenia, ako aj to, či má niekto právo v mene mesta žiadať o odpustenie. „Som potomkom páchateľov a týmto sa dá len veľmi ťažko vysporiadať. Teraz sa tu ozvalo svedomie, ktoré sa samo od seba len ťažko lieči“ - povedal. Na konci pietnej slávnosti jeruzalemský kantor Baruch Wesely odriekol smútočnú a spomienkovú modlitbu za obete holokaustu.

http://wwv\’.dunstreda.sk/dh/content/pomn%C3%ADk-s-menami-obet%C3%AD

(stiahnuté: 22.8.2015)

85