Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)

Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról

Slachta ukrývala v Budapešti, v kláštore Sociálnych sestier na ceste Thököly viacero Židov, medzi nimi aj manželku básnika Miklósa Radnótiho či spisovateľa Jenő Heltaiho. V kancelárii ňou založeného Zväzu Ducha svätého rozmnožovali text prejavu sedmohradského katolíckeho biskupa, záchrancu Židov Árona Mártona,83 ktorým sa biskup obrátil na veriacich a duchovných 18. mája 1944 v kostole sv. Michala v Koložvári.84 Margit Slachta vyzývala aj svojich cirkevných nadriadených, aby protestovali proti prenasledovaniu a ukrutnostiam. Musela strpieť aj poníženie, keď ju na jeseň 1944 fyzicky napadli mladí nyilašovci.

Slachta aj po vojne pokračovala vo svojej práci ako poslankyňa, no pre svoje vystúpenia proti zatváraniu cirkevných škôl a iným proticirkevným opatreniam sa dostala do nebezpečenstva. Pred formujúcou sa komunistickou diktatúrou utiekla v r. 1949 do Rakúska, odtiaľ pod krycím menom Etelka Tóth do Spojených štátov amerických. Zomrela ako deväťdesiatročná v jednom z kláštorov Spoločnosti sociálnych sestier v Buffale. Keď jej bolo udelené ocenenie Spravodlivý medzi národmi a na jej pamiatku bol zasadený strom v parku Yad Vashem v r. 1985, aj maďarský štát udelil pamätnú medailu ňou založenej Spoločnosti sociálnych sestier; jej osobne bola udelená medaila Maďarskej republiky za odvahu. Pamiatke nezištnej záchrannej činnosti Margit Slachta a Sociálnych sestier venovali v r. 1996 pamätnú tabuľu. Umiestnená je na budove bývalého kláštora v ulici Thököly v Budapešti. Na bielej mramorovej tabuli sú tri kovové ruže a nápis:

TU BOL MA TERSKÝ KLÁŠTOR REHOLE SOCIÁLNYCH SESTIER ZAKLADATEĽKA KTOREJ, MARGIT SLACHTA, V OBDOBÍ KRUTOVLÁDY VR. 1940- 1945 ROBILA VŠETKO, ČO BOLO V JEJ SILÁCH,

ABY CHRÁNILA PRENASLEDOVANÝCH NADÁCIA NA UCHOVANIE PAMIATKY NA HOLOKAUST V MAĎARSKU 1996 ZS. U. K.

Na tejto istej budove 7. apríla 2010 umiestnili ďalšiu pamätnú tabuľu na pamiatku obetí teroru nyilašovcov a na pamiatku prenasledovaných v budapeštianskom obvode Zugló.85 12. mája bola odhalená aj ďalšia pamätná tabuľa, ktorú dali spoločne vyrobiť samospráva mestskej časti Újbuda, Kelenligeti Kör a Budapeštianska židovská náboženská obec - Synagóga v mestskej časti Lágymányos. Táto bola umiestnená na budove v ulici Ulászló č. 15, kde Spoločnosť sociálnych sestier taktiež ukrývala prenasledovaných Židov.86

Pomník obetiam holokaustu bol postavený v Budapešti vr. 1991 za budovou synagógy na ulici Dohány. Autorom je Imre Varga. Znázorňuje smutnú vŕbu, pripomínajúcu obrátenú menoru; na listoch stromu sú mená vyvraždených židovských rodín. Na mramorových doskách okolo pomníka sú mená ľudí, ktorí riskovali svoje životy za záchranu Židov. Medzi nimi sú aj mená Sáry Salkaházi a Margit Slachta.

83 Áron Márton dostal ocenenie Spravodlivý medzi národmi v r. 1999 (Frojimovics-Molnár 2009, 262-263).

84 Áron Márton s uznaním hovoril o veriacich, ktorí sú zhrození z prenasledovania svojich židovských blížnych, a svojim duchovným okrem iného povedal: „Je možné, že budete musieť strpieť prenasledovanie, je možné, že sa vám budú vysmievať, budú vás hanobiť. Ale od splnenia povinností spojených s naším posvätným postavením nás nemôže odradiť ani väzenie, ani pohľady ľudí. Prenasledovanie, väzenie za obhajovanie pravdy, za službu lásky nie je hanba, ale česť“ (Szenes 1986, 286-287).

85 Nápis na tabuli: TÁTO BUDOVA VŽIME 1944/ BOLA ÚTOČISKOM I TVŔDZOU PRE PRENASLEDOVANÝCH,/ KTORÍ TU HĽADALI OCHRANU./ OPROTI BUDOVE A NA OKOLÍ ZÚRIL TEROR. OZBROJENÍ/ NYILAŠOVCI VELA NEVINNÝCH/ ZAJALI, MUČILI,/ PONÍŽILI, ZAVRAŽDILI./ Z ÚCTY K SESTRÁM - OCHRANKYNIAM/ A K OBETIAM/ POSTAVILI/ V APRÍLI 2010/FERENC PAPCSÁK, TAMÁS KOLARIK

86 Az első női országgyűlési képviselő előtt tisztelegve. Slachta Margit emlékére. Újbuda, 19. mája 2010, s. 6.

75