Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)
Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról
bliky, bývalého ministra školstva Lászlóa Szigetiho, ktorý poukázal na úlohu pripomínania a výučby. Pamätný kameň s menami rodín v maďarčine a hebrejčine odhalili Miriam Neiger- Fleischmann a zástupca starostu Pál Kiss. Miriam s dojatím poďakovala obyvateľom obce a starostovi. Zo starších účastníkov mnohí hovorili o svojich osobných spomienkach spojených so štyrmi rodinami. Smútočnú modlitbu a Kadiš celebroval Tibor Messingen kantor Novozámockej židovskej náboženskej obce. Program sa skončil recepciou v miestnom kultúrnom dome, kde umelkyňa darovala komunite svoju maľbu...38 V predmetnom komárňanskom Spravodaji zverejnili aj text prejavu Antala Pastemáka, predsedu Židovskej náboženskej obce v Komárne z ktorého je tento dlhší úryvok: ... Váš počin je šľachetný. Ak sa popozeráme po regióne, nájdeme, žiaľ, iba málo takýchto príkladov, v mnohých dedinách a mestách zatiaľ nič nepripomína, že nie tak dávno bola židovská komunita súčasťou každodenného života. Ale to boli tiež ľudia, cituplné duše, dnes by mohli mať deti, vnúčatá, mohli by obohacovať život obce [...] V súčasnosti stále častejšie vidieť a počuť prejavy antisemitizmu aj v našom regióne. Takéto odhalenia pomníkov sú zároveň protestom proti tomu, aby komukoľvek napadlo diskriminovať kohokoľvek kvôli náboženskému vyznaniu, národnosti, farbe pleti či na inom základe. Hrozba silnejúceho antisemitizmu nás napĺňa obavami. Obavy sú zvlášť silné u starších, ktorí prežili obdobie hrôzovlády, a u nás, ktorí sme sa narodili tesne po holokauste. Pretože všetko sa začína slovami, tak to bolo aj onoho času... Slová čochvíľa nasledovali činy, činy, ktoré vykonali miestni za pomoci Nemcov... Keď aj nekonali aktívne, svojou ľahostajnosťou prispeli k tomu, že udalosti nabrali rýchly spád. Bolo len málo takých, ktorí chceli pomôcť, skúsili pomôcť, či mali odvahu pomôcť. Nenávisť voči Židom je v súčasnosti už taká intenzívna, že to nemôžeme obísť mlčaním. Musíme nahlas povedať, že stále častejšie počuť negatívne slová z úst extrémistov — nech už patria k väčšinovému slovenskému národu, alebo k maďarskej menšine. Nádejame sa, že takéto ostrovčeky spomínania, ako je Pózba, resp. šírenie poznatkov o židovskej kultúre a tradíciách na školách pomôže otupiť ostrie týchto slov, postaviť hrádzu ich šíreniu...39 Vyššie bolo spomenutých niekoľko takých pamätníkov, ktoré boli postavené nie preživšími Židmi, ale obcami, resp. boli spolufmancované obcami. Takýto prístup je charakteristický najmä pre menšie obce. Niekoľko ďalších príkladov: V Tvrdošovciach blízko Nových Zámkov už niekoľko málo rokov po zmene systému, v r. 1994 postavila obec pomník na pamiatku vyvraždených židovských obyvateľov. Na pomníku sa nenachádzajú žiadne mená, len nasledovný maďarský nápis: 1944-1994 A HOLOCA UST TARDOSKEDDI ÁLDOZATAINAK EMLÉKÉRE ÁLLÍTTATTA TARDOSKEDD KÖZSÉG 1994. JÚN.40 Pamätník v Zlatých Klasoch pripomína obete a zároveň aj niekdajší, už zaniknutý židovský cintorín. Pozostáva zo 17 náhrobníkov zapustených do spoločného betónového podkladu. Tri stredné sú stély, naľavo i napravo od nich sú vrchné časti 7 obeliskových náhrobných kameňov. Pred náhrobníkmi je tabuľa z čierneho mramoru obdĺžnikového tvaru, na nej je vyrytá sedemramenná menóra a nasledovný text v troch jazykoch (v hebrejčine, slovenčine a v maďarčine): 38 A pozbai példa. Spravodaj - Hitközségi Híradó 2007/9-10, s. 4-5. 39 Emlékmüavatás Pozbán. Hitközségi Híradó 2007/9-10, s. 4-5. 40 Slovenský preklad: „Na pamiatku obetí holokaustu v Tvrdošovciach postavila obec Tvrdošovce“ 57
