Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)

Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról

V hontianskom mestečku Šahy na vonkajšom múre Hontianskeho múzea, vo dvore budovy v r. 1995 umiestnili na pamiatku 1100 židovských obetí zo Šiah a okolia pamätné tabule s menami obetí, kombinované s reliéfnou výzdobou. Dielo je prácou šahanskej umeleckej keramičky Adrienn Kutak. Nakoľko tabule boli v uzavretom priestranstve, iba málokto si ich mohol všimnúť. Preto sa rozhodol Péter Hunčík24, že dá vyhotoviť ďalšie pamätné tabule na vlastné náklady. Nové tabule (na ktorých sú už aj mená ďalších 50 obetí, ktoré sa medzičasom objavili), ktoré tiež pochádzajú z dielne Adrienn Kutak, sú na stenách neologickej synagógy, ktorá v súčasnosti funguje ako kultúrne centrum. V správe o odhalení tabúľ sa okrem iného píše:

...keďže synagóga sa dostala na zoznam židovských pamiatok - Jewish Heritage, je odporúčanou zastávkou aj pre cestujúcich do Osvienčimu, na neomietnutej stene budovy umiestnili dielo Adrienn Kutak, pamätnú tabuľu obetí holokaustu zo Šiah a okolia. Pri tej príležitosti premietli dokumentárny film Fedora Gála o tom, ako sa vydal po posledných 25 kilometrov poslednej cesty svojho otca, ktorého zastrelili počas pochodu smrti. Vystúpil aj János Kulka, meno jeho starého otca Nándora Kulku je tiež medzi menami ostatných 1045 obetí na pamätnej tabuli.25

V Bratislave pamiatku holokaustu postavili na mieste zbúranej synagógy v roku 1997. Znázorňuje opustený dom, na vrchole s obrovskou Dávidovou hviezdou. O niekoľko metrov ďalej, paralelne s novou hlavnou cestou vedúcou cez bývalú, už zbúranú židovskú štvrť, je vytvorená stena spomienok z čiernych mramorových tabúľ so siluetou bývalej synagógy. Pri príležitosti 70. výročia holokaustu odhalili v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave aj zvláštny, virtuálny pomník obetiam. Pamätný znak tvorí 8 sklenených dosiek 2x1 metrov, na nich sú mená 81 614 doteraz známych obetí holokaustu. Pri ňom je ďalšia rozmerná doska s taktiež 81 614 drobnými Dávidovými hviezdami.

V gemerskom meste Rožňava až do r. 2002 nič nepripomínalo, že tu niekedy žili aj Židia.

V 70. rokoch vedenie mesta po synagóge zlikvidovalo aj cintorín, odvezené pohrebné kamene sa stratili. Po viacerých pokusoch až v r. 2002 sa podarilo dosiahnuť umiestnenie malej dvojjazyčnej kovovej tabule na stene radnice. Veľkú zásluhu na tom mal rodák z Rožňavy István Lebovits26. Vďaka Tiborovi Ehrenfeldovi, ktorý stále žije v meste a Sándorovi Strauszovi, ktorý opustil Rožňavu v r. 1968, resp. vďaka úsiliu miestneho historika László Kardosa konečne dostali obete dôstojný pomník. Pomník bol postavený na mestskom cintoríne. Na vrchu pomníka je štylizovaná Mojžišova kamenná tabulu a je na ňom vyrytý nasledovný nápis v slovenskom a maďarskom jazyku:

24 Lekár a bádateľ Péter Hunčík sa narodil v r. 1951 v Šahách, v súčasnosti žije v Dunajskej Strede. Po zmene režimu v r. 1989 bol niekoľko rokov poradcom prezidenta Václava Havla. Vo svojej bádateľskej činnosti sa venuje najmä výskumu multikulturality, prevencii a riešeniu etnických a náboženských konfliktov. Naštartoval mnohé iniciatívy, usporiadal veľa podujatí a sérií podujatí, cieľom ktorých je dosiahnutie zmierenia medzi národmi. Do istej miery tomuto cieľu slúži aj jeho úspešný román Határesetek (2008), ktorá vyšla aj v slovenskom preklade (Hraničný prípad, 2011).

25 Készül a holokauszt-emlékmű. Kutak Adrienn kerámiaművész műhelyében. Garamvölgye, 6. septembra 1995, s. 3.

26 Gömörország 5, 2004/4, s. 14-15. a 22.

47