Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)
Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról
V Rimavskej Sobote pamätné tabule so zoznamom zavraždených umiestnili preživší v synagóge. Žiaľ, synagógu začiatkom 70. rokov minulého storočia za jeden deň zbúrali, ale vďaka Tiborovi Husztimu, obyvateľovi mesta, tabule boli zachránené, a neskoršie premiestnené do židovského cintorína. V Leviciach postavili pomník na cintoríne, rovnako ako v Nitre a vo vyššie už spomenutom Hurbanove, ako aj v iných obciach na Slovensku. Tieto pamätné objekty zvyčajne pripominajú aj obete z okolia miest. Pomníky na masových hroboch na cintorínoch Na južnom Slovensku sa na viacerých židovských cintorínoch nachádzajú masové hroby, do ktorých boli pochované obete počas vojny alebo po skončení vojny z danej obce alebo z okolia. Niekoľko príkladov: „Na cintoríne sme postavili štyri betónové pyramídy, inicioval to ešte vynikajúci Ignác Róth. Exhumovali sme telesné ostatky martýrov, ktoré sa nachádzali u nás, resp. roztrúsené po okolí v neoznačených hroboch, a tieto sme uložili na večný odpočinok pod týmito nápadnými betónovými blokmi. Na každom z nich je mramorová doska s vyrytým nápisom: Na pamiatku mučených, ktorí zahynuli za vieru vo Všemohúceho “ - spomínal vo svojej knihe o histórii košických Židov Artur Görög, jeden z tých Košičanov, ktorí unikli smrti. On sám sa neskôr vysťahoval do Izraela (Görög 1991, 237). Na novozámockom cintoríne ležia v spoločnom hrobe 17 popravení chlapci, ktorí pred popravou si sami museli vykopať svoj hrob. Neskoršie tu pochovali aj troch mužov, ktorí utiekli z nútených prác, a ktorých nyilašovci popravili v lese pri ceste medzi Bajčom a Pribetou blízko Nových Zámkov. Keď Ede Quitt, člen novozámockej náboženskej obce v roku 1946 opustil krajinu, požiadal obec, aby jeho dom predala a zo získaných peňazí vyhotovila pamätník. Na spoločnom náhrobníku je nasledovný nápis: Bože, kráľ sveta, srdce bolí, a duša sa vzďaľuje. Je hrozné, že znalcov Tóry, synov Izraela zajali, vyhnali na cintorín, nútili ich vykopať vlastné hroby, aby ich potom nemilosrdne zavraždili. Nech odpočívajú v pokoji Mosche Duksler Hakohén, Menachem Baruch B inét, Baruch Stern, Benjamin Zeev Schonfeld a Schulz, Baruch Ratter, Davod Eichenbaum a József Strasser z Nových Zámkov. Mordecháj Ehrenwald a Pinchasz Zeev Foschof z galantskej náboženskej obce. Rudolf Zaas a Jeno Stein zo Székesfehérváru. József Singer, JózsefBuchler a mnohí ďalší, mená ktorých nepoznáme, z Magyaróváru. Všetci sú hrdinovia, všetci sú svätci. Počúvajte, nebesá, čo sa udialo. Ach, ruka vraha preťala život a nádeje mladých chlapcov v mesiaci Adar roku 1945. (Strba-Lang 2004. 156) 26. septembra 1948 aj na komárňanskom cintoríne postavili pomník s hebrejským nápisom na masovom hrobe, v ktorom boli uložené telesné pozostatky zahynulých v okolí Komárna počas pochodu smrti smerom k rakúskym hraniciam, resp. telá tých, ktorých komárňanskí nyilašovci zastrelili a hodili do Dunaja. Na tomto hrobe neskôr umiestnili aj väčšiu tabuľu z čierneho mramoru s maďarským nápisom, ktorý v preklade znie: 1945 MASOVÝ HROB TU SNÍVA SVOJ SMUTNÝ SEN 114 PRENASLEDOVANÝCH ŽIDOV KTORÝCH ŽIVOT PRI ÚSVITE SLOBODY VYHASOL KVÔLI NENÁVISTI ICH PAMIATKU UCHOVÁ LÁSKA 41
