Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)
Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról
Pamätnú tabuľu po r. 1989 odstránili, ani škola už nepoužíva jeho meno, zlikvidovali aj predtým zriadenú pamätnú izbu Schönherza. Žiaľ, protifašistických odbojárov, martýrov kvôli ich členstvu v komunistickej strane hádzali (predovšetkým na území južného Slovenska) do jedného vreca s komunistami, ktorí v čase socializmu po prebratí moci v roku 1948 boli aktívnymi činiteľmi v politickom živote. Pamätné objekty na južnom Slovensku pred r. 1989, postavené vďaka preživším Židia, ktorí prežili druhú svetovú vojnu, pokiaľ takú možnosť mali, snažili sa o pripomenutie zahynutých aj prostredníctvom pamätníkov. Mohli tak urobiť len v uzavretých priestoroch: na židovskom cintoríne, alebo - ak zostala zachovaná - v synagóge. (Aj) z hľadiska pamätníkov holokaustu postavených na Slovensku pred rokom 1989 má značnú dokumentačnú hodnotu - napriek niektorých svojich chýb a nepresností - kniha autorov Eugena Bárkánya a Ľudovíta Dojča o histórii židovských náboženských obcí na Slovensku, v ktorej popri cintorínoch a synagógach - až na nepatrné výnimky - sú zmapované aj pamätníky holokaustu vyhotovené preživšími (Bárkány-Dojč 1991). Niektoré z nich už neexistujú, alebo sa nenachádzajú na pôvodnom mieste, ako napr. pamätník s menami obetí z mesta a okolia na židovskom cintoríne v Hurbanove, ktorý ešte v roku 1978 premiestnili do pohrebnej siene Židovskej náboženskej obce v Komárne, aby ho takto zachránili pred zánikom (Raab 2000, 60). Obr. 1. Pomník holokaustu premiestnený z Hurbanova vr. 1978 do domu smútku židovského cintorína v Komárne (Foto: Ilona L. Juhász, 2008) 38