Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)
Tanulmányok - Bárth János: A lengyelfalvi eset. Néprajzi szemléletű történeti életkép egy 18. századi székely faluról
Acta Ethnologica Danubiana 17 (2015), Komárom-Komámo Mementá holokaustu Pamätné objekty venované šoa na Slovensku s dôrazom na územia pripojené k Maďarsku vr. 1938 Ilona L. Juhász Deportácia Židov z územia dnešného Slovenska sa neuskutočnila naraz, ale v niekoľkých časových úsekoch. Hranice Tisovho fašistického štátu sa na juhu, východe i na západe značne líšili od dnešných hraníc krajiny. Oblasti vtedajšieho južného (Česko)Slovenska, obývané Maďarmi, v novembri 1938 boli znova pričlenené k Maďarsku, dôsledkom čoho spôsoby a intenzita prenasledovania Židov boli odlišné na juhu a na ostatnom území Slovenska. Táto štúdia sa zaoberá predovšetkým pomníkmi holokaustu na území južného Slovenska, ale v celoslovenskom, a do istej miery aj v celoeurópskom kontexte. Pomníky nepredstavuje len ako objekty, ale opisuje aj spoločenské pozadie ich vzniku a okolnosti, za ktorých boli postavené, financované atď. Historické pozadie V septembri 1941 na Slovensku nadobudol účinnosť tzv. Židovský kódex, ktorý zbavil slovenských Židov všetkých základných práv, a na jar 1942 sa už začali aj deportácie, ktoré potom boli na jeseň zastavené (Nižňanský 2010, 104-181). V kontexte prenasledovania Židov musíme pripomenúť aj jednu málo známu udalosť. Po Prvej viedenskej arbitráži, v novembri 1938 slovenské aj maďarské úrady vyhostili z krajiny mnohých Židov, odsunuli ich na územie nikoho, do nového hraničného pásma, kde viacerí pobývali celé týždne pod holým nebom, až kým sa po mnohých ťahaniciach mohli vrátiť domov, alebo im na pomoc prišli židovské komunity, ktoré sa ich prechodne ujali (Engel 1995, 124-126, Nižňanský 2010, 45-57). „Prelúdium“ holokaustu sa v Maďarsku odohralo v lete 1941. Počas akcie, ktorú úrady vydávali za operáciu cudzineckej polície, odsunuli z krajiny 22 000 tzv. osôb bez štátnej príslušnosti do nemeckým a maďarským vojskom už obsadených oblastí Ukrajiny (predovšetkým do Kamenca Podolského), z ktorých 18 000 zavraždili (Eisen-Stark 2014, 77-80) Masové deportácie maďarských Židov sa začali v júni 1944, vtedy odišli prvé transporty do táborov smrti. Takzvaná druhá deportácia či druhá vlna deportácií na Slovensku spadá do obdobia po vypuknutí Slovenského národného povstania na jeseň r. 1944. Vtedy za aktívnej účasti Hlinkovej gardy zavraždili obrovské množstvo Židov a odbojárov, telá ktorých sa zväčša ocitli v masových hroboch. Bádatelia, ktorí sa venujú tejto problematike, evidujú 211 takýchto masových hrobov na Slovensku (Mičev 2009, 92-122). Už dávno je predmetom diskusií otázka, ktorá krajina spáchala ťažšie hriechy? Slovensko, odkiaľ sa vypravili transporty do táborov smrti už v r. 1942, a kde Jozef Tiso bol ochotný Nemecku aj platiť za odsun Židov; alebo Maďarsko, kde sa síce začali deportácie neskôr, ale odsun viac než 400 000 vidieckych Židov vykonali v rekordne krátkom čase, prekvapujúc týmto výkonom dokonca aj Nemcov (Gerlach-Götz 2005, 331-335)? Takto postavená otázka je samozrejme nezmyselná a nezodpovedateľná. V oboch štátoch sa odo33
