Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2015 - Acta Ethnologica Danubiana 17. (Dunaszerdahely-Komárno, 2015)
Krónika
využitia multimediálnych prostriedkov na výstave. V ďalšom príspevku spolu s Evou Bolemantovou predstavujú výstavu pod názvom Danubius fluvius pictorum - Dunaj v čase a obrazoch, charakterizujú vzťah rieky Dunaj a Strednej Európy, na základe čoho bola pripravená aj veľkolepá putovná výstava. V jeho príspevku o výstave Franz Liszt a jeho bratislavskí priatelia sa dozvedáme, že pri tvorbe scenára výstavy čerpal zo zbierok slovenských a maďarských inštitúcií a výsledkov vedeckých pracovníkov skúmajúcich život a dielo Liszta. Vedúci Mestského múzea v Štúrove Július Juhász podáva správu o podujatiach v múzeu odohrávajúcich sa od roku 2006 v rámci Noci múzeí. Historik Ľudovít Presinszky vyhodnocuje publikačnú činnosť v oblasti miestnych dejín na Žitnom ostrove počas posledných niekoľko desaťročí. Väčšina referátov v programe konferencie uskutočnenej v roku 2014 sa pri príležitosti 100. výročia vypuknutia prvej svetovej vojny zaoberala témami viažucimi sa k tejto historickej udalosti. Historička Múzea mesta Bratislavy Elena Kurincová vo svojej prednáške predstavila muzeálie z obdobia prvej svetovej vojny a formy propagandy v tej dobe. Tibor Pálinkás predstavil hmotné pamiatky prvej svetovej vojny v zbierkach Hontianskeho múzea v Šahách, Éva Kerényi spracovala rukopisné pamiatky veľkej vojny v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Pavol Rusnák realizoval výskum v obci Komoča a vo svojom referáte prezentoval pamiatky vojakov bojujúcich v prvej svetovej vojne. Marta Bendíková pripravila prednášku, v ktorej podala výber z pamiatok prvej svetovej vojny v šahanskom regióne. Silvia Siposová podrobne predstavila priebeh realizácie celoštátneho dokumentačného a výstavného projektu SNM - Múzea kultúry Maďarov na Slovensku v Bratislave, ktorého výsledkom je veľkolepá putovná výstava Mojim národom - Príbehy z veľkej vojny. Uršula Ambrušová podala analýzu vandrovných knižiek čižmárskych tovarišov v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach. Ida Gaálová spracovala životné dielo Árpáda Fesztyho, významného maliara pochádzajúceho z komárňanského regiónu, prostredníctvom jubilejnej výstavy z diel maliara pri príležitosti 100. výročia jeho úmrtia. Vo Fórum inštitúte pre výskum menšín v Šamoríne sa v deň konferencie v roku 2008 sprístupnila prvá časť výstavy Hmotné pamiatky Maďarov v múzeách na Slovensku a v roku 2009 jej druhá časť. Realizátorom putovnej výstavy je Muzeologická spoločnosť na Matúšovej zemi so sídlom v Boldogu. Výstava sa skladá zo 16 veľkorozmerných panelov (100 cm x 70 cm) a 13 panelov menšieho rozmeru (70 cm x 50 cm). Jednotlivé panely dokumentujú múzejné inštitúcie a ich stále expozície na južnom Slovensku. Sú to múzeá a expozície, ktoré skúmajú, dokumentujú a prezentujú hmotné pamiatky maďarského etnika na Slovensku. Každej múzejnej inštitúcii a expozícii, nachádzajúcej sa v samostatnej budove, je venovaný osobitný panel. Štruktúra obsahu jednotlivých panelov je jednotná: trojjazyčný (slovensko-maďarsko-anglický) text obsahuje krátky opis dejín múzea, štruktúru jeho zbierkového fondu, hlavné zameranie činnosti, zoznam stálych expozícií a kontakty. Fotografie predstavujú hlavné sídlo múzea, príznačné zbierkové predmety, prípadne pohľady do expozícií dokumentujúce hmotné pamiatky maďarského etnika na Slovensku. Výstava prezentuje múzeá, ktoré vznikli medzi prvými ešte v druhej polovici 19. storočia až po tie, ktoré boli založené v prvom desaťročí 21. storočia. Z najstarších sú tu zachytené nasledovné múzejné inštitúcie: Východoslovenské múzeum v Košiciach, Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, Podunajské múzeum v Komárne a Banícke múzeum v Rožňave. Začiatkom 20. storočia bola založená zbierka, ktorá tvorila základ vzniku múzea v Šahách. V dôsledku administratívnych zmien regiónu múzeum v roku 1924 bolo zrušené, ale v roku 1994 sa znovu zrodilo a pôsobí dnes ako mestské múzeum pod názvom Hontianske múzeum a galéria Ľudovíta Simonyiho v Šahách. Z múzeí založených v medzivojnovom období sú predstavené: Tekovské múzeum v Leviciach a Vlastivedné múzeum v Nových Zámkoch, ktoré je od roku 2006 pomenované, z úcty k svojmu zakladateľovi, na Múzeum Jána Thaina 273
