Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2014 - Acta Ethnologica Danubiana 16. (Dunaszerdahely-Komárno, 2014)
Tanulmányok, közlemények - Novák László Ferenc: Alsó-Ipoly népe a 18. században
Magyar-szlovák helynévjegyzék Bajta Bajtava Galánta Galanta Garamkövesd Kamenica nad Hronom Helemba Chľaba Ipolypásztó Pastovce Ipolyszakállas Ipeľský Sokolec Ipolyszalka Salka Kiskeszi Kosihy nad Ipľom Kissalló Tekovské Lužany Kőhídgyarmat Kamenný most Leléd Leľa Nagypeszek Veľký Pesek Nána Nána Pásztó —» Ipolypásztó Szakállas —> Ipolyszakállas Szalka —» Ipolyszalka TergenyeTrgyňa ZselizŽeliezovce Ľud dolného Poiplia v 18. storočí (Zhrnutie) Štúdia sa zaoberá usadlosťami na dolnom toku rieky Ipeľ, od maďarskej obce Vámosmikola až po ústie do Dunaja, kde sa nachádza lokalita Szob. Na životné podmienky obyvateľstva v 18. storočí je základným dokumentom urbariálny patent vydaný Máriou Teréziou v januári 1767. Kráľovská moc sa v deviatich otázkach informovala o životných podmienkach obyvateľov, poddaných, želiarov: o právnom vzťahu medzi zemepánom (ostrihomský arcibiskup knieža Miklós Eszterházy a generálna kapitula) a urbámikmi (či existoval predtým contractus alebo urbárium, ktorý by upravoval systém vzťahov), o možnostiach živobytia (aké bolo využívanie pôdy, možnosť pasenia, aké príjmy a utrpené škody uľahčovali alebo sťažovali život), o povinných robotách (ručných a so záprahom) a odovzdávaní plodín (deviatky, desiatky dežmy). Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pestovali prevažne pšenicu, špaldu, jačmeň a ovos (medzi záhradnými rastlinami možno nájsť kapustu, konope, hrach, šošovicu, petržlen, chren). Pôdu využívali v dvojpoľnom systéme (calcatura). Urbámici obrábali v rámci robôt aj ornú pôdu zemepána a majerské vinohrady. Cenné údaje je možné získať aj o transportných pomeroch. Obilie ako dežmu ostrihomskému arcibiskupovi a kapitule, ktorí vlastnili väčšinu obcí, vozili poddaní obvykle vo vlastných vreciach, víno vozili tiež k Dunaju, k Szobu (ku krechtom vo vlastných plachtách), odkiaľ ich loďou viezli ďalej na predaj alebo do Ostrihomu do sídla panstva, odtiaľ ďalej na vozoch do Trnavy, resp. do Levíc, majerského centra kniežaťa Eszterházyho. Podobne aj drevo vyrúbané v lesoch viezli do Szobu na loď. Na vozoch vozili obilie na najdôležitejšie jarmočné miesto regiónu, na týždenné trhy v mestečku Bátovce. Súčasne urbárnym prieskumom vykonávali aj urbámy súpis. Na základe toho získali informácie, koľko pôdy vlastnili poddaní, na základe čoho mohli v roku 1770 zaviesť urbáre: jednotne - berúc do úvahy kvalitu pôdy, klasifikáciu - určili veľkosť poddanského pozemku (sessio) (napr. k jednému celému pozemku v I. triede kvality pôdy patrilo 18 jutár oráčiny a 6-8 jutár sennej lúky). Podrobná conscripcia reprezentuje spoločenské pomery, spoločenské rozvrstvenie a etnické pomery urbámikov (poddaní, želiari). 93
