Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2014 - Acta Ethnologica Danubiana 16. (Dunaszerdahely-Komárno, 2014)

Krónika

odborníčke líčiť svoje dojmy z konferencie a rozprávať o dôležitosti dokumentovania malých sakrálnych objektov, ale vidiac, že dotyčnú osobu to vôbec nezaujíma, ukončila som svoj oduševnený monológ. Spľasla som ako prázdny balón... Bola som veľmi sklamaná. Tento prípad mi prišiel na um, keď som sa prvýkrát stretla s pánom Pánikom a Hanuljakom. Vidiac ich nadšenie, myslela som na to, že keby som vtedy rozprávala o činnosti spomínaných spolkov a nadšencov im, určite by som nezostala taká sklamaná.

Veľa ľudí prežíva odchod do dôchodku veľmi ťažko, cítia sa stratení, zbytoční, nepotrební. No nájdu sa aj takí, ktorí v dôchodku začínajú zase študovať. Sama som v osobnom kontakte s jedným kolegom z Rakúska, ktorý v dôchodkovom veku úspešne ukončil štúdium na univerzite vo Viedni v odbore etnológia, a už viac rokov sa zaoberá dokumentáciou a výskumom sakrálnych objektov.

Len život činný je ozajstným životom, napísal veľký pedagóg Ján Ámos Komenský. Môžeme povedať, že dvojica autorov dnešnej výstavy - Rudolf Hanuljak a Pavol Pánik z Dunajskej Lužnej — aj ako dôchodcovia žijú ozajstný život.

Po odchode do dôchodku sa rozhodli, že komplexne zmapujú všetky sakrálne stavby Žitného ostrova. Takýmto spôsobom chceli vyjadriť poďakovanie obyvateľom Žitného ostrova za to, že ich prijali, keď sem prišli bývať ešte ako mladí muži.

Tvoria ideálnu dvojicu. Pán Hanuljak fotografuje a financuje, pán Pánik (ktorý je pôvodným povolaním historik) študuje odbornú literatúru, klasifikuje, radí ... Počas terénnych prác ho často lákala myšlienka prekročiť hranice Žitného ostrova, pán Hanuljak musel byť prísny, aby mu v tom zabránil. Pozná horlivosť svojho priateľa, jeho lásku k veci, je si vedomý toho, že keby podporil túto myšlienku, mohlo by sa stať, že sa zastavia až na severnej hranici Slovenska.

Nielen obyvatelia Žitného ostrova, ale predovšetkým vedecká obec, odborníci môžu byť veľmi vďační týmto dvom pánom. Oni dvaja vykonali v relatívne krátkej dobe taký obrovský kus práce, aký doteraz nedokázali ani všetky štátne inštitúcie, už desaťročia fungujúce v tomto regióne.

Výstava debutovala v bydlisku zberateľov, v Dunajskej Lužnej. Odtiaľ putovala ďalej: najprv do Šamorína a potom do Dunajskej Stredy. Komárno je teda jej štvrtou zastávkou, a asi nepreháňam, keď konštatujem, že práve tento bývalý vojenský kostol je pre ňu najvyhovujúcejším výstavným priestorom, najviac harmonizuje s jej tematikou.

Vidíme tu kostoly v kostole: sú tu fotografie veľkých sakrálnych stavieb, ako sú románske kostoly z doby Arpádovcov, napríklad zo Šamorína, z Holíč na Ostrove, alebo zo Štvrtka na Ostrove, fotografie barokových a iných kostolov, fotografie kostolov známych púťových miest, ako Dunajská Lužná alebo Báč. Obdivovať môžeme aj fotografie kláštorov, synagóg, modlitební atď. Popri historických stavbách fotoaparát autorov zvečnil aj nedávno postavené, celkom nové sakrálne objekty. Prostredníctvom digitálnej techniky si môžu návštevníci prezrieť aj bohatú dokumentáciu malých sakrálnych stavieb. Digitalizované fotografie krížov, sôch svätcov, kaplniek, božích múk atď. sú v počítači, umiestnenom na galérii. Svet týchto objektov je rovnako očarujúci, ako svet veľkých sakrálnych objektov na vystavených fotografiách.

Je veľmi dôležité zdôrazniť, že dokumentácia je z etnického, náboženského, aj národnostného hľadiska komplexná, navyše pozornosti autorov neušli ani nedávno postavené objekty. Ich práca teda maximálne zodpovedá vedeckým kritériám. Môže slúžiť ako príklad aj niektorým odborníkom, ktorí sú ešte stále zajatcami zastaraných metód, a nie sú schopní prekročiť napríklad etnocentrické hľadisko.

Túto výstavu pripravili páni, ktorí sa narodili mimo Žitného ostrova. Miesto pre fotovýstavu zabezpečila Veronika Farkašová, ktorá pochádza z Gemera, rovnako ako dirigent tu prí230