Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2014 - Acta Ethnologica Danubiana 16. (Dunaszerdahely-Komárno, 2014)
Tanulmányok, közlemények - Vataščin Péter: Egy ormánsági törpefalu. Kemse település- és közösségvizsgálata
Acta Ethnologica Danubiana 16 (2014), Komárom—Komárno Východiskový materiál na izoláciu historickej DNA Nagy, Melinda - Csákyová, Veronika - Mende, Balázs Gusztáv - Omelka, Radoslav - Bauerová, Mária Úvod Vývoj v oblasti výskumu aDNA (ancient DNA - historická DNA) výraznou mierou ovplyvnil nielen objav a aplikácia jednej z najprogresívnejších techník molekulárnej biológie - PCR (polymerázovej reťazovej reakcie), ale aj nových metód na sekvenovanie DNA (napr. NGS - nextgeneration sequencing). Tým sa vytvoril priestor pre rozvoj ďalších vedných disciplín - molekulárnej antropológie, archeogenetiky, paleogenetiky a pod. Analýza aDNA umožňuje riešiť mnohé problémy evolučnej biológie, napr. skúmať genetickú diverzitu a evolúciu živočíchov a človeka, identifikovať jedincov, determinovať ich pohlavie a detekovať ochorenia u vymretých populácií. Zaujímavé je aj využitie týchto metód pri určovaní pôvodu populácie a príbuzenských vzťahov medzi jedincami v rámci nej, čím sa spresnia údaje o migračných trasách populácií, alebo o histórii skúmanej populácie na základe rozšírenia haploskupín. Výsledky uvedených analýz sa uchovávajú v databázach, ktoré umožňujú porovnávať genetické charakteristiky vybraných historických populácií. Získané údaje pomôžu vytvoriť presnejší obraz o biologickej charakteristike bývalého obyvateľstva žijúceho na skúmanej lokalite. Každá analýza sa začína izoláciou aDNA z pozostatkov nájdených pri archeologickom výskume. Zdroje pre izoláciu recentnej DNA Izolácia DNA je možná z každej bunky obsahujúcej genetický materiál: chromozomálny, mitochondriálny, chloroplastový alebo plazmidový. Napríklad pri súdnoznaleckej identifikácii osôb sa najčastejšie využívajú ako zdroj DNA leukocyty z krvi, pretože tam je najmenšia možnosť zámernej výmeny, resp. kontaminácie vzorky. Odoberie sa venózna krv a pridá sa antikoagulant. Takto pripravené vzorky je možné pred izoláciou skladovať pri 4 °C niekoľko dní, pri -20 °C niekoľko týždňov a pri -70 °C niekoľko mesiacov. Po rozmrazení je však potrebné krvné vzorky čo najskôr spracovať (do 24 hodín), aby sa predišlo degradácii DNA (Poráčová et al. 2011). Okrem toho je možné použiť aj kvapku krvi fixovanú na FTA papieri. Ide o špeciálne upravený filtračný papier, ktorý umožňuje dlhodobé skladovanie vzorky aj pri izbovej teplote bez poškodenia (Vitha - Yoder 2005). Ďalším zaužívaným spôsobom získania vzoriek je výter z ústnej dutiny. Na výter sa používa špeciálne upravený hrebeň podobný malej zubnej kefke, ktorým sa vytiera ústna sliznica. Na jej povrch sa pritom usadzujú bunky epitelu, ktoré sa odlupujú zo sliznice. Pri súdnoznaleckej identifikácii sa často vychádza z rôznych vzoriek, ktoré sú dostupné na mieste činu. Podľa charakteru vzorky, resp. nositeľa vzorky DNA závisí aj pravdepodobnosť úspešnej izolácie DNA. S 98 až 100% úspešnosťou môžeme počítať pri vzorkách z výte-159
