Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)
A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Voigt Vilmos: Az aktuális közép-európai terminátor a folklorisztikában
proces kompletizácie informácií o folklóre ako súčasti kultúrneho dedičstva - sa vo zvýšenej miere týka výskumov piesňových fondov z obdobia 18. až prvej polovice 20. stor. Pre ilustráciu spomeniem aspoň rozsiahly korpus zápisov slovinských folklórnych piesní z 19. a 20. storočia od viacerých zberateľov, Slovenské Ijudske pesmi, ktorý začal vychádzať v r. 1997 a ktorého piaty zväzok bol publikovaný v roku 2007. Na Morave je to komentované vydanie Guberniální sbírky písní a instrumentální hudby z Moravy a Slezska z roku 1819 (Vetterl - Hrabalová 1994), pochádzajúcej z centrálne organizovanej zberateľskej akcie, uskutočnenej v rakúskej časti Rakúsko-Uhorska. V roku 2012 vychádzajú viaceré publikácie venované etnomuzikologicky a technicky spracovaným a komentovaným nahrávkam a zápisom piesní Leoša Janáčka a jeho spolupracovníkov z Moravy a Slovenska z rokov 1910-1912 (v spolupráci s rakúskymi a slovenskými autormi: Procházková 2012), ako aj vydanie súdobých zápisov zberateľa Martina Zemana z Horňácka, ktoré zostavili Marta Toncrová a Lucie Uhlíková: Martin Zeman: Horňácké písně (Zeman 2000). Zbierka T. A. Kunza z guberniálnej zberateľskej akcie vychádza tiež v Čechách v editorstve L. Tyllnera: T. A. Kunz: Böhmische Nationalgesänge und Tänze - České národní zpěvy a tance (Kunz 1995). Daniela Stavělová vydáva Lidové tance v guberniálním sběru z roku 1819 (Stavělová 1996). Regionálnu monografiu Ludvíka Kubu zostavila a publikovala Věra Thořová: Ludvik Kuba: Lidové písně z Chodska (Kuba 1995). Na Slovensku dochádza v posledných rokoch ku kompletizácii a spracúvaniu rozsiahleho rkp. fondu Karola Plicku z prvej polovice 20. stor. V roku 2007 vychádza 3. zväzok Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka z prelomu 19.-20. stor. v Bratislave (Bartók 2007). O štyri roky neskôr v maďarskom Segedíne publikujú faximile archívneho materiálu z Bartókových zberov, uloženého v Széchényiho knižnici. Ide o prvý z plánovaných jedenástich zväzkov (Bartók 2011). V 2012. roku vychádza v Bratislave v editorstve Hany Urbancovej zbierka Andreja Kmeťa Prostonárodné vianočné piesne (Kmeť 2007). V oblasti slovesnej folkloristiky vyšiel rozsiahly trojzväzkový korpus prozaických podaní zo zápisov študentov Slavistického seminára vedeného Frankom Wollmanom (roky zberov: 1928-1947), ktorý editovala a skatalogizovala V. Gašparíková v spolupráci s B. Filovou (Wollman 1993; Wollman 2001; Wollman 2004). Vnútorné diferenciácie, ktoré v rámci Strednej Európy - popri nesporných spoločných trendoch - pozorujeme, súvisia nielen s hektickým obdobím „druhej modemy“ a v jej rámci s výskumami aktuálnych procesov v konkrétnych lokálnych, regionálnych či areálových prostrediach, ale tiež s tým, nakoľko sú spracované (resp. nespracované) historické pramene ku skúmaniu folklóru ako súčasti kultúrneho dedičstva v rámci jednotlivých oblastí tohto priestoru a s potrebou ich kompletizácie na základe aktuálnych poznatkov. V. Toľko pár poznámok k všeobecným trendom v stredoeurópskej folkloristike, nazerajúc na jej predmet bádania a jeho označovanie ako celok. Časté rozpomplné diskusie a nejednotnosť názorov na túto vednú disciplínu a jej hranice však podľa môjho názoru súvisia okrem temporálnosti samotného predmetu a ďalších faktorov tiež s jeho vnútornou diferenciáciou (korešpondujúcou s rozlíšením „Volksmusikforschung“ a „Volkserzählungforschung“, charakteristickým pre „nemeckú školu“ folkloristiky). Veľmi často sa zásadné teoretické koncepty opierajú v prvom rade o slovesné žánre, a najmä v tejto oblasti sa argumentuje aj k procesom životnosti niektorých žánrov smerom do súčasnosti a k zdôrazňovaniu kontinuity 55
