Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)
A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Voigt Vilmos: Az aktuális közép-európai terminátor a folklorisztikában
Aktuálny stredoeurópsky terminátor vo folkloristike Voigt Vilmos La guerre du Golfe n 'a pas en lieu (Jean Baudrillard 1991) Na úvod považujem za potrebné uviesť jednu predbežnú poznámku a dve na margo. Čo sa týka predbežnej, momentálne nepovažujem za potrebné zadefinovať také dôležité pojmy, ako „folklór”, „ľudová tradícia”, „ľudová kultúra”, „folkloristika”, „etnografia”, „národopis” a pod. - a to aj napriek tomu, že sa v priebehu posledného storočia podstatne zmenili nielen ako predmetové pojmy, ale aj ako metapojmy. Podobne, za všeobecne rozšírený sa považuje aj pojem „stredná Európa”, i keď sme si vedomí toho, že v každej sem zaradenej krajine sa pod týmto pojmom chápe niečo iné, podobne ako hranice „východnej Európy”, od ktorých by sme sa chceli vidieť čo najďalej - nikdy nie vo vlastnej krajine. Keby sme teraz pristúpili k objasneniu týchto termínov — berúc do úvahy hlavne ich históriu - neostalo by miesto na vyjadrenie sa k téme príspevku. Prvá poznámka na margo súvisí so skúmaním „aktuálnych” spôsobov prejavu tematiky, pričom účelné by bolo rozhliadnuť sa a zistiť, aká je situácia v príbuzných vedných odboroch. Keby sme zaradom vzali aktuálne témy folkloristiky, na prvý pohľad zistíme, že aj dnes vieme pomenovať nepredisktované témy, nepoužité pramenné materiály a nerozpracované metódy. To isté zisťujeme aj v iných vedných disciplínach. V roku 1963 som absolvoval univerzitu a začal som sa zaoberať literárnou vedou a teóriou jazyka. O niečo neskôr sa objavil ešte vtedy revolučne pôsobiaci štrukturalizmus a generatívna gramatika, ktorých som bol nadšeným stúpencom. Avšak dnes, keď sa začítam do publikácií s touto tematikou, sotva im rozumiem, keďže v posledných desaťročiach išiel vývin výrazne dopredu. Doma som sa podieľal na šírení teórie komunikácie a obzvlášť semiotiky - a na mojich terajších hodinách alebo v mojich písomných prejavoch sám niekedy pokračujem v tom istom, čo sme pred pol storočím začali - a predsa takmer nechápem, o čom v súčasnosti mladší kolegovia pišu. Dokonca je to možno „n ’a pas eu lieu ”? Nebude to len nová verzia známej teórie „generácie”, podľa ktorej sa každých tridsať rokov objavujú stále nové pokolenia nielen „vedcov”, ale aj „vedomostí”. Dnes je väčší rozdiel medzi rokmi 1960-1970 a súčasnosťou, ako to bolo pred tridsiatimi a štyridsiatimi rokmi. Iné sú základné pojmy, odlišné sú spôsoby a ciele argumentácie. To je zjavné nielen vo folkloristike, ale rovnako aj v iných vedných disciplinách. Vzal som si posledné číslo tradičného stredoeurópskeho časopisu, „Zeitschrift für Balkanologie” (ročník 48, 2012/1). Veľmi nemecké a medzinárodné periodikum. V tomto čísle môžeme čítať dlhé, absolútne vedecké príspevky ako: najúspešnejšie hrané filmy v posledných desaťročiach, ktoré predstavujú svojráznu románsku kultúru, bulharské výtvarné umenie medzi rokmi 1989 a 1999, očakávania zahraničných kapitálových investícií v Košové. Tieto práce sú nové v troch rysoch. Jednak témy sú úplne nové: najúspešnejšie filmy, pohyb kapitálu, a jednak skúmané javy pochádzajú z období, ktoré nasledovali po poslednej zmene spoločenského režimu. „Súčasnosť“ zaujíma bádateľa rovnako, ako aj čitateľa. Zmena nastala aj v súvislosti so zaobchádzaním s použitými prameňmi. Súčasní autori štúdií už necitujú „klasických“ autorov a príručky, ale informácie získavajú pomocou inter-42
