Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)

A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Liszka József: Színpadtól a múzeumig. Egy szlovákiai magyar népi kultúra megkonstruálására tett kísérletek

Slovensku, ktoré sa od seba mnohokrát diametrálne líšia (napr. ľudová kultúra Žitného ostrova a Gemera, alebo Podzoboria a Medzibodrožia atd’.). Expozícia tak predstavuje obraz jednej (virtuálnej) maďarskej ľudovej kultúry na Slovensku, Popri ľudovej poézii, ako aj ľudovej hudbe a ľudového tanca ľudový odev je skupinou javov, ktorá sa takmer od vzniku národopisnej vedy považuje zajeden z najcharakteristickejších etnoidentifikačných znakov daného etnika, A je to tak v prípade prakticky všetkých národov Európy. Druhý príklad prís­pevku sa venuje problematike ľudového odevu. Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, Sekcia pre materské školy založila v roku 1996 hnutie, ktorého podstatou bolo, že na približne 30-50 cm bábiky si zainteresované obce ušijú svoj charakteristický (presnejšie: nimi za taký považovaný) ľudový kroj. Z týchto bábik, neskôr bábikových rodín sa už zhromaždilo toľko, že stálo za to prezentovať ich na výsta­ve. Putovná výstava bola prezentovaná na viac ako 150 miestach a teraz sa dostala späť do dediny, kde sa nápad zrodil, do Búču. Tu prebudovali starobylý roľnícky dom na múzejné ciele a umiestnili v ňom, teraz už natrvalo, skupiny bábik v ľudovom kroji (sú to obvykle 4-5-členné „rodiny“, ide o viac ako 200 krojovaných bábik), pochádzajúcich zo 41 maďarských lokalít južného Slovenska. I keď organizá­tori nepopierajú mnohorakosť vystavených krojov (určili 11 odevných skupín), chcú ich umiestniť aj do jednotného rámca: a to do maďarského kultúrneho rámca na Slovensku. Iniciatíva, a najmä sprievodná mediálna odozva, otvorene alebo skryto tvrdia, že existuje viac-menej jednotná, svojrázna maďarská ľudová kultúra na Slovensku, alebo nimi používaným pojmom: hornozemská ľudová kultúra. Táto ľudová kultúra má slúžiť posilňovaniu „homozemskej maďarskej identity“, t.j. maďarskej identity na Slovensku, ktorá nie je totožná ani s identitou Maďarov v Maďarsku, ani Slovákov na Slovensku. Auf der Bühne und im Museum Konstruktionsversuche einer Volkskultur ftir die Ungarn in der Slowakei (Zusammenfassung) Die ungarische Volksgruppe lebt seit der Festlegung der Grenzen nach dem Vertrag von Trianon (1920) in einem knapp 500 km langen Streifen in den südlichen Gebieten der heutigen Slowakei. Die (Volks)Kultur dieser Bevölkerungsgruppe, die seit beinahe 100 Jahren in dieser Zwangsgemeinschaft lebt, ist regional stark gegliedert, also alles andere als einheitlich. In den letzten Jahrzehnten kann man aber einen Prozess der Vereinheitlichung, bzw. Tendenzen zu einer künstlichen Vereinheitlichung beo­bachten. Diese Homogenisierung ist als Folge der jahrzehntelangen Abschließung der ungarischen Bevölkerung mehr oder weniger von selbst zustande gekommen. Daneben sind auch bewusste Bestrebungen zu beobachten, welche die kulturelle und mentale Vereinheitlichung der Ungarn zum Ziel haben. Diese hat man meist mit Hilfe von Elementen der Volkskultur (Musik, Tanz, Lied, Tracht usw.) zu erreichen versucht. Der Aufsatz präsentiert zwei Beispiele dieser Initiative. Das erste ist eine, in einem Bauernhaus installierte Ausstellung, in der die Exponate (Einrichtung, Kleidung, Geräte usw.) aus allen Regionen (von 60 Orten) der Süd-Slowakei zusammengetragen wur­den. Sie repräsentieren die verschiedensten Regionen, und in dieser Form gehören sie überhaupt nicht zusammen. Trotzdem werden sie in diesem sog. Oberungarischen Haus (de-lokalisiert!) als Beispiele einer einheitlichen oberungarischen Volkskultur präsentiert. Das zweite Beispiel ist wieder eine Ausstellung, und zwar eine Exposition von Puppen in verschie­denartigen Trachten der ungarischen Regionen der Süd-Slowakei. Diese Trachten-Puppen werden trotz ihrer Unterschiedlichkeit als Glieder einer gemeinsamen ungarischen (in der Redeweise der Organisatoren: einer gemeinsamen oberungarischen) Volkskultur gezeigt. Beide Initiativen versuchen aus dem mannigfaltigen kulturellen Erbe der ungarischen Regionen der Süd-Slowakei eine virtuelle einheitliche Volkskultur zu kreieren. Das trägt zur Herausbildung und Stärkung einer ungarischen Identität in der Slowakei (einer sog. oberungarischen Identität) bei, die weder mit der ungarischen in Ungarn, noch mit der slowakischen in der Slowakei identisch ist. 198

Next

/
Thumbnails
Contents