Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)
A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Bydžovská, Iva: "Špaliček". A ponyvanyomtatványok digitális adatbázisa (Összefoglalás)
dôsledkami v štátnej kultúrnej politike. Najednej strane ako prirodzená reakcia na dosiahnuté a v podstate petrifikované prístupy k spracovaniu folklóru na scéne a v médiách, tiež snáď ako prejav nastupujúcej mladej generácie tvorcov rastie počet nadšencov - nezriedka odborne školených3, ktorí deklarujú úsilie o nové/iné/poučené spracovanie folklóru na scéne či v médiách. Odzrkadľuje sa to aj v názvoch združení, kde sa grupujú: Klub milovníkov autentického folklóru4, Priatelia autentického folklóru5 ai. Deklarujú a aj svojou prácou napĺňajú snahu poznať folklórny materiál, ktorý následne využívajú a spracúvajú do podôb scénického predvedenia či výučby. Zdrojom poznania sú pre nich archívne záznamy, zápisy z terénnych výskumov, obrazové a zvukové záznamy - reálne však siahajúce prevažne do polovice 20. storočia... Príspevok materiálovo vychádza z opakovaných zúčastnených pozorovaní konkrétneho podujatia scénického folklorizmu podujatia a analýzy sprievodných materiálov k nemu. Ide o celoštátnu súťaž „Rozprávačské Lodno”6 7. Zaujímalo ma tiež, ako sa v kontexte tohoto podujatia používa pojem autenticita/autentický a ich sémantické ekvivalenty pravý, pôvodný, hodnoverný ai.1 Na podujatí som sa opakovane zúčastnila ako členka, resp. predsedníčka hodnotiacej poroty a čiastočne som sa podieľala i na jeho zrode, keď som poskytla konzultáciu a príslušnú odbornú literatúru k téme hlavnému iniciátorovi vzniku Rozprávačského Lodná, Dušanovi Mikolajovi. Podujatie, i napriek tomu, že má celoštátny záber, nepatrí do „hlavného prúdu” scénického folklorizmu na Slovensku8. V príspevku uvažujem o fenoméne autenticity inšpirujúc sa chápaním tohoto konceptu jednak z hľadiska folkloristiky, tiež však z pohľadu teórie turizmu. Koncept autenticity v medzinárodných a národných dokumentoch Aký význam pripisuje svetové spoločenstvo ochrane fenoménov kultúrneho dedičstva, svedčia viaceré medzinárodné dokumenty, ako sú napr. Aténska charta z roku 1931, Benátska charta z roku 1964 a ďalšie. Základné zásady ochrany a obnovy pamiatok sa po prvý raz definovali v Aténskej charte v roku 1931, ktorá prispela k rozvoju mohutného medzinárodného hnutia, čo sa konkrétne prejavilo v národných (štátnych) dokumentoch, v činnosti organizácií ICOM a UNESCO i v zriadení medzinárodnej ústrednej inštitúcie na zachovanie a reštaurovanie kultúrnych hodnôt organizáciou UNESCO. II. Medzinárodný kongres architektov a technikov historických pamiatok, ktorý sa zišiel v Benátkach 25. a 31. mája 1964, schválil tzv. Benátsku chartu o ochrane a obnove pamiatok a pamiatkových sídiel.9 Špecifický charakter má v tomto zmysle Dokument o autenticite, prijatý v Nara v roku 1994, v ktorom sa o.i. uvádza: Hodnota a autentickosť 9. Ochrana kultúrneho dedičstva vo všetkých jeho podobách a zo všetkých historických období vychádza z hodnôt prisudzovaných tomuto dedičstvu. Čo najpresnejšie chápanie týchto hodnôt závisí, okrem iného, od stupňa dôveryhodnosti zdrojov informácií, ktoré sa nimi zaoberajú. Posúdenie a pochopenie autentickosti tohoto zdroja informácií vo vzťahu 5 http://www.jankohrasko.sk/folklorc/917/zaujmove-folklome-zdruzenia/1527/paf-priatelia-autentickeho-folkloru/ 6 http://www.teraz.sk/regiony/rozpravacske-lodno-sutaz/47970-clanok.html 7 http://slovnik.dovrecka.sk/vyhladavanie7searclFautentick%C3%BD 8 Viď Príloha. 9 http://www.pamiatky.sk/content/data/obrazky/File/ICOMOS/3_BENATKY_charta_1964.pdf 172
