Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2013 - Acta Ethnologica Danubiana 15. (Dunaszerdahely-Komárno, 2013)
A közép-európai folklorisztika időszerű kérdései c. nemzetközi konferencia előadásaiból - Magyar Zoltán: A történeti monda-hagyomány klasszifikációs lehetőségei a recens folklórgyűjtések tükrében
Tradícia historických povestí v zrkadle recentných folkloristických výskumov Metóda a terminológia (Zhrnutie) Povesť patrí k tým žánrom folklóru, ktorý najvýznamnejšie poukazuje na „terminátorský charakter“ stredoeurópskeho priestoru. Publikácie s tematikou povesti, hoci v posledných sto rokoch vychádzali v západnej Európe vo veľkom počte, zriedka obsahovali folklórny materiál z recentných výskumov a charakterovo sa málokedy priblížili ku kritériám populárnym, populámo-vedeckým. Absentovali žánrové klasifikácie, ktoré tvorili jedno z ťažísk folkloristiky 20. storočia. A keď predsa, tak v prvom rade obsahovali poverové povesti. Hoci v 60. rokoch 20. storočia sa oživený výskum povestí na východ od Labe na celoeurópskej úrovni čoskoro prejavil ako neúspešný, od druhej polovice 80. rokov 20. storočia výskum smerom k „objaveniu“ moderných povesti možno tiež spojiť s menami škandinávskych a anglosaských bádateľov. Na túto tematiku usporiadané konferencie Katedrou folklóru v Sheffíelde, prostredníctvom Jana Harolda Brunvanda, Lindy Dégh a mnohých ďalších uskutočnené analýzy staronových žánrov, úspešný rad kolekcií populámo-modemých povestí a verejný, internetový život tohto žánru však nejakým spôsobom zakrývajú fakt, že jednak nejestvuje okolo neho reálny a jednoznačný odborný konsenzus ani dodnes, hoci sa to týka aj pomenovania (pozri: modemá/súčasná/mestská povesť, resp. ich žánrovo styčné oblasti: klebeta, fáma, atď.), a jednak nechali skoro nedotknutý stredoeurópsky priestor v súvislosti so skúmaním moderných povestí až donedávna. Hlavný dôvod tejto folkloristickej dilemy možno hľadať v tom, že kým kolegovia zo západnej Európy sa obrátili smerom k folklórnym textom v rámci populárnej kultúry, a to v dôsledku nedostatku tradičného folklórneho materiálu, tak energiu a odborný záujem výskumníkov zo strednej a východnej Európy upútalo v hojnom počte publikovanie folklórnych diel a ich folkloristická interpretácia. So zreteľom na dobré vyhliadky zhromažďovania povestí (konkrétne: ľudových povestí), aj v časoch na prelome tisícročia, sme vystavení vedeckým výzvam a úlohám, ktoré pramenia z nevyjasnených odborných otázok a z neprehľadnosti veľkého množstva získaného folklórneho materiálu. Podľa mojich vedomostí skoro každý národ strednej Európy sa môže pýšiť viac než desaťtisícovým povesťovým materiálom, pričom sa prevažná väčšina folklórneho textu získala v 20. storočí. Bez zreteľu na váhavé pokusy v 60. rokoch 20. storočia, v medzinárodnej folkloristike sa doteraz neuskutočnila vedecká klasifikácia historických povestí tak na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni. Táto skutočnosť znamená, že aj možné interpretačné pokusy a sporadické prehľady žánrov väčšinou viedli na nesprávnu cestu. Avšak na základe rozmanitej histórie, vzájomne sa prelínajúcich národných kultúr, intenzity interetnických vplyvov a v neposlednom rade na základe poznania dedičstva tradičnej ľudovej slovesnosti, ktorá pramení z hojného počtu ľudových rozprávačov, stredná Európa je tým dobre vymedziteľným priestorom, kde žáner tvoriaci organickú súčasť európskej kultúry, by bolo možné aj medzinárodne relevantným spôsobom odhaliť, skúmať a interpretovať. Predpokladom takého výskumu, najmä vedeckej klasifikácie, je čo najúplnejší žánrový archív. V priebehu mojej výskumnej činnosti povestí som preto kládol väčší dôraz na vytvorenie archívu maďarských historických povestí, ktorý vznikal až počas desaťročí intenzívnej zberateľskej a výskumnej práce. Tento 96 tisícový archív zahŕňa všetky známe alebo mnou objavené po maďarsky publikované povesťové rozprávania, tvorí dôležitú súčasť materiálu rôznych vedeckých rukopisných archívov, tak v rámci ako aj mimo Maďarska, a nakoniec obsahuje aj vlastné recentné zbery, ktoré v priebehu posledných dva a pol desaťročí sústredili takmer 35 tisícový archív s tematikou povestí z celého maďarského jazykového územia, čiže asi zo 70 národopisných regiónov. Na základe vytvoreného archívu historických povestí na konci roku 2011 bolo už možné vykonať aj vedeckú klasifikáciu tohto žánru. Kým v roku 1963 na ISFNR konferencii zrodená koncepcia systematizácie povesti prešla značnou korekciou ohľadom poverových a etymologických povestí, tak navrhnuté hlavné skupiny historických a kultúrnohistorických povestí sa v praxi neosvedčili ako plodné. Okrem toho, že historická povesť je skôr mnohofarebným, rozmanitým a interdisciplinárnym subžánrom, tak jej jednotlivé tematické skupiny v podstate určujú národné pomery, čo logicky sťažuje typologizáciu. 105
