Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2012 - Acta Ethnologica Danubiana 14. (Dunaszerdahely-Komárno, 2012)
Tanulmányok - Balogh-Major Csilla: Adalékok a szlovák és magyara népmesék összehasonlító vizsgálatához (Összefoglalás)
Pre rozprávky o Matejovi Korvínovi je typické, že sú známe aj v okolitých krajinách a tvoria organický celok rozprávkového fondu aj v slovenskom folklóre, hoci v slovenských zbierkach, ktoré nám slúžili ako podklad pre našu analýzu, sa nevyskytuje ani jedna rozprávka s takouto tematikou. Na prvý pohľad príbeh s názvom Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná nám naznačuje, že v nej vystupuje kráľ s menom Matej, ale po prečítaní bude jasné, že v tomto prípade nejde o kráľa Mateja Korvina. V maďarskej zbierke sme našli tri rozprávky, v ktorých vystupuje Matej Korvin. Nazdávame sa, že je potrebné pripomenúť otázku určenia druhu, resp. žánru. Kým povesti svedčia o tom, že jedna konkrétna osada z istého dôvodu bola pomenovaná po Matejovi Korvínovi,20 dovtedy rozprávky nie sú viazané ku konkrétnemu miestu alebo času a sú začlenené do medzinárodného fondu. Známy nemecký člen fínskej historicko-geografickej školy Walter Anderson sa venoval tomuto typu už v roku 1923 a usporiadal historické pramene i jeho geografické rozšírenie (Liszka 2005, 181). Napriek tomu tradícia kráľa Mateja Korvina je z geografického hľadiska dobre lokalizovateľná. Najpopulárnejšie sú piesne u južných Slovanov, v menšom počte sú zastúpené zdroje z Rumunska a z Albánska. Výskumy zo Slovenska , Česka a zo Zakarpatskej oblasti svedčia o tom, že na tomto území sa rozprestiera severná hranica (Komorovský 1957, 8). U obidvoch národov nájdeme ten istý motív, či už v anekdotách alebo v ľudových piesňach. Motív o kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý sa v inkognite naje u baču, je v maďarskom kontexte zachovaný v anekdotách, zatiaľ čo v slovenskom folklóre žije aj naďalej v ľudových piesňach Kráľ Matyáš a bača (Küllős 1995, 47). Na záver by sme chceli vyzdvihnúť rozprávku s názvom Csinosomdrága. V úvode rozprávky má kráľ jednu peknú dcéru a jeho sused mal troch synov: Csinosomdrága, Hamisanpajkos, Széplegénymákos. Dôvodom, prečo sme neklasifikovali spomenutý príbeh je, že podľa pravidiel analýzy ju možno zaradiť do viacerých skupín. Možno ju začleniť do skupiny kráľ a dcéra a okrem toho aj do kategórie otec a synovia. V oboch prípadoch ide o neúplnú rodinu, kde chýba ženský princip vo forme matky. Do popredia sa dostávajú pomenovania synov, ktoré nosia v sebe pozitívnu náplň. Kráľ panuje, chudobný človek trpko bojuje o každodennú potravu, kým nejaká udalosť nenaruší „poriadok“. Napriek tomu koniec rozprávky neovplyvní príslušnosť k rodu a z chudobného mládenca sa často stáva kráľ na konci rozprávky. Literatúra Aame, Anti-Thompson, Stith 1961 The Types of the Folktale. Helsinki /FFC 184/. Berze-Nagy, János 1943 A mese. In A magyarság néprajza III. Budapest, 253-327 s. Bettelheim, Bruno 2011 A mese bűvölete és a bontakozó gyermeki lélek. Budapest: Corvina Kiadó. 20 O osídleniach pomenovaných po Matejovi Korvínovi napísal József Liszka štúdiu: Mátyás király alakja a csallóközi néphagyományban (Liszka 2005, 225-237). 51
