Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2011 - Acta Ethnologica Danubiana 13. (Dunaszerdahely-Komárno, 2011)

Tanulmányok - Agócs Attila: Történeti és néprajzi jegyzetek a nógrádi kőbányák történetéhez (Összefoglalás)

súpravy sa na rovnej trati mohli najviac priblížiť k sebe na 500 m a v kopci na 200 m (Korláti... 1941, 9, 10, 19). Rušeň ťahal naraz aj 40-50 vozíkov a obrátil sa za deň päť až šesťkrát.28 Medzi jednotlivými baňami, kanceláriami a železničnou stanicou v Blhovciach existovalo už v roku 1907 telefónne prepojenie so šiestimi stanicami (Kalmár 1908, 55). Do roku 1913 už bola vybudovaná celá sieť na zabezpečenie rozvodu stlačeného vzduchu k používaným pneumatickým kladivám.29

V období po druhej svetovej vojne sa pracovalo v Konrádovciach vo všetkých desiatich miestnych lomoch a bol otvorený aj nový lom medzi lomami č. 9. a 10., tzv. futbališta-báňa. Pracovali v nej členovia miestneho futbalového oddielu a aj zisk z nej plynul do ich rozpočtu. Doloval sa tam sivý čadič, ale baňa po rozpade mužstva ostala opustená.30 Informátor József Berze charakterizoval jednotlivé bane takto: „Vo všetkých baniach bol odlišný kameň. V prvej bani bol, prosím pekne, črep. Ten bol dobrý neskôr na malý kameň. V tom čase ale nie, lebo sa vyrábali veľké kamene, ako dvadsaťkrát dvadsiatky, pätnásťkrát dvadsiatky... v prvej bani to bolo všetko v platniach. Ako vrch ubúdal, padal, tak ubúdal aj kameň a stal sa platňou. V bani číslo dva: tam prosím boli pätky, bloky ako tento stôl... Očistili to tak dookola, obviazali lanom a vytiahli pomocou výťahov... Baňa číslo tri bola prosím pekne znova podobná. Spodok bane číslo štyri tak vyrabovali, že tam je jazero - aj ryby sú v ňom a chodilo sa tam kúpať. Aby voda nebola hlboká, aby tam vedeli ešte stále dolovať kameň, tak spravili taký výpust, taký zárez... tam už bol všade tuf. A z toho sa dal postaviť dom. Dal sa pekne vykladať, ale nebol taký ako tento tu, tuf na Vereške /poznámka AA: vo Fiľakove/. Rozpadával sa na normálne kvádre. Aj medzi tým, prosím pekne, bola taká tenká vrstva, a keď človek udrel do tej vrstvy čakanom alebo toporom...pekne sa rozvalil... V bani číslo päť bola dielňa... tam sa vyrábali nástroje a odtiaľ sa rozvážali do všetkých baní. A bol tam, prosím pekne, jeden osol, ktorý rozvážal ľuďom vodu a železo. Lebo voda bola dobrá len v bani číslo osem, vyvierala zo skaly. Bane číslo deväť a desať rozdeloval potok, ktorý vyvieral na vrchu Bučoň. V bani na pravej strane bol mäkký kameň a v bani na ľavej strane čierny bazalt. Baňa na pravej strane zamŕzala, ale baňa na ľavej strane nezamŕzala, lebo tam bol čistý čierny bazalt... ten sa však popálil.“31

V konrádovských kameňolomoch pracovalo v roku 1913 700-800 robotníkov, ich počet sa koncom 30. rokov - teda po veľkej hospodárskej kríze - znížil pod 250, po druhej svetovej vojne sa však opäť zvýšil na 360 pracovníkov. Kamenári už vtedy zarábali veľmi dobre, ich denná mzda sa v lete pohybovala okolo 10-12 korún a v zime okolo 4-6 korún.32 Práce sa v bani delili na dve skupiny: odstraňovanie skrývky (zeme a sutiny) a dolovanie a spracovávanie kameňa. Väčšina odkrývacích zemných prác sa koncentrovala na jarné mesiace, keď sa po zime opäť otvorili ložiská - odhalili skaly. Odstraňovanie nepotrebnej sutiny z baní však prebiehalo počas celého roka, najmä v období, keď sa skaly odstreľovali rôznymi druhmi výbušnín (dynamit, astralit, haloxilin) (Budapest... 1913: 18). Za odkrývanie (fődelés) platili robotníkom hodinovú mzdu, kým za odpratávanie zemných heln (föld helni) sa platila úkolová (akordnä) mzda.33 Odkrývať chodili do Konrádoviec aj obyvatelia širokého okolia.34

28 (M, 1926-Fiľakovo).

29 Budapest... 1913: mapová príloha - „A korláti bazaltbányák vágányhálózata és légvezetéke, továbbá a geológiai viszonyok vázlata

30 Pamätná kniha - 2. verzia textu, strany nie sú číslované.

31 (M, 1925-Fiľakovo)

32 Budapest... 1913: 10, MOL PMKB Ipari titkárság iratai - Z 36. 114 d. 102. sz., Pamätná kniha - 2. verzia textu, strany nie sú číslované.

33 Czágán Lipót jelentése a Korláti Bazaltbánya rt. üzemvitelével kapcsolatos ellenőrzésről, 1937. 1. 5. MOL PMKB Ipari titkárság iratai - Z 36. 114 d. 102. sz.

34 Aj muži z Tácht (M, 1922 - Konrádovce).

178