Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2011 - Acta Ethnologica Danubiana 13. (Dunaszerdahely-Komárno, 2011)

Tanulmányok - Agócs Attila: Történeti és néprajzi jegyzetek a nógrádi kőbányák történetéhez (Összefoglalás)

nej zmluvy, ak by zistil, že skaly nie sú vhodné na rozbehnutie kameňolomu. Podpísaním dokumentu dostal Roheim právo aj na to, aby vybudoval na vlastné trovy potrebné vozové cesty, železničky, dom so záhradou pre seba a robotnícke byty podľa svojho uváženia, ale iba po predchádzajúcom schválení statkárom. Ak by po dvadsiatich rokoch podnikateľ zmluvu nepredĺžil, Stephaniovci by mohli odkúpiť ním postavené budovy za 75% ich pôvodnej hodnoty. Keby toto svoje právo neboli využili, podnikateľ mohol svoje investície do jedného roka odsťahovať, ak by tak napokon neučinil, tie by prešli bezplatne do rúk majiteľov pozemkov. Podľa VI. bodu zmluvy na trh musel Roheim uviesť produkty svojho lomu pod názvom, resp. ochrannou značkou korläti bazalt (čadič z Konrádoviec). Stephani si na druhej strane vyhradzoval právo na to, aby mohol potreby svojich panstiev vo Fiľakove, Čakanovciach, Šávoli a Konrádovciach pokryť z kameňolomu otvoreného pre neho.12 Roheim dal v novembri roku 1896 svoj kameň vyšetriť do mechanického laboratória Kráľovskej vysokej školy technickej. Skúšky lomu priniesli veľmi lichotivé výsledky — bod lomu tunajšieho čadiča bol 3204,9 kg/m2 (kameň z bane A. Jansena z obce Somoskőújfalu mal bod lomu 2237,7 kg/m2). Aby sa tento materiál mohol používať pri úprave budapeštianskych ciest, musel sa podrobiť úradnej skúške. Prvá skúšobná dlažba bola z konrádovského čadiča položená v roku 1897 na budapeštianskej okružnej ceste Váci-kőrút, pred kostolom sv. Štefana. Do súťaže kvality, v ktorej bola ako etalon použitá žula z Mauthausenu (Rakúsko), sa zapojilo 20 čadičových lomov. V nej Konrádovce obstáli s mimoriadnym výsledkom spolu s bazaltom z Veľkých Draviec, Somoskőújfalu (dnes Maďarsko) a Alsó-Rákos (dnes Racoç, župa Braçov v Rumunsku). Ako najtvrdší sa javil bazalt z Veľkých Draviec, v porovnaní s ostatnými troma baňami mal však dve nevýhody. Mal veľmi jemnú zrnitosť, teda kocky sa po čase stávali šmikľavými a veľmi ťažko sa štiepil, jeho opracovávanie bolo preto komplikovanejšie a finančne náročnejšie. Po týchto štyroch čadičových dmhoch nasledovali v rebríčku kvality kamene z Badacsonyu a z vrchu Medves (dnešné Maďarsko). Ďalší súboj vyhral Roheimov bazalt proti trachytu z obce Bogdány. Kým sa z neho vyhotovená dlažba musela po uplynutí 18 mesiacov vymeniť, kocky z Konrádoviec slúžili ďalej bez toho, aby boli potrebné opravy (Kalmár 1908, 8-13, Budapest... 1913, 1 a 5).

V r. 1900 založil N. Roheim akciovú spoločnosť Korlátska čadičová baňa a.s. ( maď. Korláti bazaltbánya részvénytársaság), ktorá prevzala jeho kameňolomy fungujúce dovtedy v obciach Konrádovce, Bulhary, Šávoľ, Čakanovce, Fiľakovo, Šíd, Belina a Zagyvaróna (dnešné Maďarsko). Okrem prevádzkovania baní sa spoločnosť podujala aj na predaj ich produktov a na zapájanie sa do výstavby cestných komunikácií. Zo stanov spoločnosti sa dozvedáme zároveň aj to, že preberajú od pôvodného majiteľa v Konrádovciach už aj úzkorozchodnú železničku s koľajnicami, rušňami a vozňami, všetky zariadenia a nástroje, i kamenný odpad vyprodukovaný dovtedy v jednotlivých baniach.13 Väčšina pozemkov v Konrádovciach, na ktorých fungovali kameňolomy, patrila v tom čase synovi Lajosa Stephaniho Ervínovi, ktorý so spoločnosťou podpísal v roku 1908 zmluvu o predkupnom práve, platnú len do konca nasledujúceho roka a v nej zakotvené výhody zostali spoločnosťou nevyužité. Nehnuteľnosti predal akciovej spoločnosti Ervin Stephani až vo febmári roku 1913.14

12 Celý text pôvodnej zmluvy uvádza (Kalmár 1908, 42-48).

13 Részvényjegyzési ív - Korláti bazaltbánya részvénytársaság 1900. 5. 20 . Magyar Országos Levéltár, Budapest (ďalej MÓL), Pesti Magyar Kereskedelmi Bank Rt. és beolvadt vállalatai (ďalej PMKB), Ipari titkárság iratai - Z 36. 103 d. 57. sz. A Korláti Bazaltbánya r.t. alapszabályai 1918. MÓL PMKB Ipari titkárság iratai - Z 36. 114 d. 102. sz.

14 Celý text zmluvy uzavretej medzi Ervínom Stephanim a spoločnosťou Korláti Bazaltbánya rt., Budapest zo dňa 16. 4. 1908 o predkupnom práve spoločnosti (Kalmár 1908, 49-51), informácie o predaji nehnuteľností dňa 21. 2. 1913 (Budapest... 1913, 13).

174