Liszka József (szerk.): Az Etnológiai Központ Évkönyve 2011 - Acta Ethnologica Danubiana 13. (Dunaszerdahely-Komárno, 2011)

Tanulmányok - L. Juhász Ilona: Devét krizu. Egy szakrális kisemlék-együttes nyomában a világhálón. Új perspektívák a néprajzkutatásban (Összefoglalás)

Acta Ethnologien Danubiana 13 (2011), Komárom-Komárno

Devčt kŕížú

Po stopách jedného komplexu drobnej sakrálnej pamiatky na internete (Nové perspektivy v národopisnom výskume)

Ilona L. Juhász

Označenie miesta tragédií (nehody, vraždy atd\), stavanie rôznych pietnych znakov je všeobecne rozšíreným zvykom, ktorého korene možno hľadať v dávnej minulosti. V nedeľnej prílohe maďarského denníka Új Szó (Vasárnapi Új Szó), vychádzajúceho v Československu, som v jednom čísle z roku 1972 objavila článok o mieste zvanom Deväť krížov, nachádzajúcom sa na úseku niekdajšej hlavnej cesty číslo 602 za Brnom, spájajúcej Bratislavu s Prahou. Na tomto mieste, patriacom do katastra blízkej obce Lesní Hluboké, sa pri ceste dodnes týči deväť veľkých drevených krížov, v strede jeden veľký a po každej strane štyri menšie. V čase publikovania spomenutého novinového článku bol v prevádzke v blízkosti krížov podľa nich pomenovaný motorest. Autor článku okrem iného opisuje aj povesť o krížoch. Podľa neho bol hlavným hrdinom maďarský pocestný obchodník.1

Z Brna asi 28 km smerom na Jihlavu a Prahu bol postavený pomerne nový motel. Je príjemné zastaviť sa tu, nadýchať do pľúc čerstvý vzduch, a ani motoru neuškodí, ak sa po dlhej ceste trochu ochladí. Motel má zaujímavý názov: Deväť drevených krížov. Toto pomenovanie dostal podľa deviatich tesársky zhotovených krížov, postavených vedľa cesty. Nás zaujímalo, čo tu hľadajú tieto religiózne symboly v takom veľkom počte?

Deväť nemých drevených krížov sami o sebe nehovoria nič. Stoja tam na stráži na okraji ihličnatého lesa, zelené pozadie akoby uvoľňovalo ich pochmúrnosť. Žiadny nápis, žiadny odkaz, iba na jednom z krížov, na najväčšom je krucifix, čo trochu aj ruší celkový obraz. Napadne nás: čo keď je to masový hrob, a ani nie sme ďaleko od skutočnosti. Avšak nejde o vojnový pamätník, ale ako sa dozvieme, toto podivné stĺporadie pripomína udalosť z dávnej minulosti.

... Písal sa rok 1640, keď jeden uhorský obchodník putoval smerom na Jihlavu.

Blízko obce Hluboké spadol, poranil sa a znovu nazbieral sily v dome istého miestneho roľníka. Celá rodina bola veľmi pohostinná, opatrovali cudzinca podľa svojich možností, za čo im bol veľmi vďačný. Najvďačnejší bol však slobodnej dcére domu, pretože jej dojemná starostlivosť a prívetivosť sa ukázali byť účinnejšími ako všetky liečivá. Náš pocestný obchodník teda požiada! krásnu dievčinu o ruku, ako zálohu nechal rodine aj väčšiu sumu peňazí a požiadal ich, aby naňho počkali, kým si vo svojej vlasti zariadi svoje obchodné záležitosti.

1 V českom texte sa pôvod obchodníka uvádza ako „uherský“, v iných variantoch „z Uher“. V maďarskom preklade sa uvádza výraz „magyarországi" (= z Maďarska). Avšak na severozápad od Deviatich krížov, približne 150 km od Pardubíc sa nachádza obec Uhersko. Keďže hlavný hrdina na dôvažok má v niektorých variantoch české meno, nemožno vylúčiť ani to, že nepochádzal z Maďarska, ale z usadlosti s názvom Uhersko. Pri maďarskom obchodníkovi môže stáť prípadne argument, že spomínané miesto sa nachádza pri dôležitej a starej obchodnej ceste, spájajúcej Karpatskú kotlinu so Západom.

103